07.05.2023

Hráš šípky? .. Mysli!

Odvšadiaľ počúvaš Nemysli. Maj čistú hlavu. Ja tvrdím, musíš vedieť čo robíš. Tiež sa ti stáva, že zrazu si ani neuvedomíš a už pár minút ti to kurva padá. Vzápätí si chceš všimnúť, že čo robíš „Šak aby si to vedel zopakovať“ a v tom momente si v p.. a prestane to padať. A povieš si „prestalo to padať, lebo si začal rozmýšľať“, tak miesto toho, aby si bojoval s tým, ako zlepšiť techniku, tak bojuješ s tým, ako nerozmýšľať. .. Pekná sprostosť. Odjeb si hlavu, potom nebudeš myslieť. I keď toto nebude platiť asi pre všetkých .. niektorí aj s hlavou na krku ju dokážu mať len tak po daromnici. . no ale nie o tom pojednáva tento článok. Ak to chceš zlepšiť, musíš sa sústrediť na to, čo robíš.

A tiež ti porozprávam ako vidím dobrú techniku ja, aký pocit mám a čo pokladám za dobrý tréning. Ale najprv zopár kecov.

Pozor – tento článok nie je univerzál pre každú úroveň. Teda je predpoklad, že aj keď si stále šípkarský egreš, už máš čo to odhádzané .. aspoň zo dva tri roky a možno aspoň časti porozumieš. Nie že by si nechcel, ale jednoducho keď sa nedostaneš na určitú úroveň a pocitom, je nemožné aby si pochopil o čom tu píšem. Ale ak sa tam raz dostaneš, bude ti to jasné. A možno ťa posunie vpred akési vedomie, že si si raz prečítal a aj pochopil myšlienky a pocity nejakého matuzalema, ktorý sa síce nikdy nenaučil hrať šípky, ale naučil sa mudrovať. To je drzosť, čo?

Ak si názoru, že myslieť je pre šípkara smrť, ani to nečítaj. V poslednej dobe som mal možnosť si trošku zatrénovať, tak som pri tom myslení(samo, že len v rámci mojich schopností, lebo aj Boh vie, že nepatrím medzi tých najbystrejších) dostal chuť si trošku pokecať a vlastne doplniť článok s pred 6ich rokov a Ty si aspoň počítaš. Nikoho týmto článkom nechcem komandovať(i keď úplne isté to nie je), ale akosi lepšie sa mi píše v druhej osobe, takže to tu takto neraz bude. A pozor, rozkliknutím článku, dávaš súhlas GDPR .. ale nie, buď si ale vedomý, že ťa tento článok môže doviesť do problémov pri šípkach.. bo všetci ti rozprávajú „nemysli“. A ja tvrdím opak .. mysli! A až keď budeš vedieť, čo robíš, tak až potom maj čistú hlavu a iba sa sústreď.

Si názoru, že načo je to „myslenie“ dobré? .. veď ide len o to, dostať šípku z bodu A do bodu B. Aj by som súhlasil, ale len pri tej malej hŕstke talentov, ktorí okupujú svetové popredné priečky. Napríklad Price .. Gawlas .. sa po pár rokoch hrania dostali do svetových šípiek. No nie je to krásne?.. zároveň kruté. Si predstav, že niekto, kto sa postaví dnes na brusle, si o 5rokov zahrá v NHL. Patríš medzi tieto talenty so super technikou? Ak nie, som presvedčený, že je potrebné myslieť, naučiť sa čo robíš a potom to zopakovať. Nevybral som si túto „cestu myslenia“. Prišla samo. Keby sa dalo, tak mením za talent. Aj keby som nevedel ako, proste by to tam padalo. Ako si dovolím hodnotiť hráčov svetových šípiek a ešte k tomu takým, že „nevedia“? Práve presne preto. Boh im doprial nadanie a oni vedia, že treba veľa trénovať(samozrejme predsa len s určitými vedomosťami) a ono to tam proste padá. Nepotrebujú riešiť „ťažkým myslením“ do detailov ako sa zlepšiť .. nepotrebujú rozmýšľať nad vecami, ktorými sa zaoberá šípkar roky nespokojný so svojou úrovňou. Keby dnes bola latka bežne priemery 130+, tak aj oni by sa potrápili.

Hráš šípky zo pár rokov a myslíš si, že stačí iba veľa trénovať a dostaneš sa tam, tak sa mýliš. Už by si tam bol. Proste ťa tam výška tvojho talentu nepustí - aj keď absolvuješ každodenný dril(bezduchý výcvik) pri terči. Každý má predsa určité hranice – teda také bezprostredné .. kde bez toho aby si vedel presne prečo, sa iba zlepšuješ.. ale aj to má hranice. Ak sú cez 100, si v poho. Ak sú pod 80, si v p.., ako ja.

Myslím si že aj TOP hráči sú tiež iba „náhoďáci“. Samozrejme prehnane. Ale ak tvrdia, že vedia čo robia, tak niekde súdruzi robia chybu keďže tam nešúpu bingá stále. Predpokladám, že v opakovaní. Veď od momentu keď mi tam padne prvé bingo, tak by som ich mal stále vedieť hádzať, keď tvrdím že viem čo robím. No ale ten pohyb rukou je neskutočne rýchly pre schopnosti človeka, aby bolo jednoduché ho zopakovať. A to aj keď vieš čo robíš. Teda tuto by som mal o sebe. Bo ja tvrdím, že viem, čo robím. Keď si predstavím, že pri začatí pohybu ruky vpred pri odhode a púšťaní šípky z ruky sa bavíme o milisekundách, tak je aj tak neuveriteľné, že máme toľko 9šípkových zatvorení. A zároveň si myslím, že pri dnešných technológiách súvisiacich so stimuláciou mozgu na lepšie učenie sa, ktoré sa nepochybne časom dostanú aj do šípiek, plus mentálna vizualizácia, nás čakajú „mimozemské kvality“. „Veď ide len o to, zopakovať dobrý pohyb a dostať šípku z bodu A do bodu B“.

Vedomie že viem, mi je ale na dve veci. Keď sa sústredím, viem a cítim tú šípku pri odhode dokonale .. viem čo a ako by som mal urobiť a aj tak to nedokážem. Na čo mi je teda vedieť a cítiť to, čo si aj top hráč našej ligy musí pozrieť záznam seba samého na kamere, aby zistil kde robí chybu? Kde je on a kde som ja? No ale zas na druhej strane .. kde je on? .. v slovenskej niké premier lige  väčšinou s priemerom pod 80? A to je aj dôvod, prečo som skúsil trošku zatrénovať. Vravím si „To nie je možné, veď sa to za desať rokov nikam neposunulo. Veď to nie je o nič lepšie ako pred x rokmi dokázali zahádzať Oto Zmelík, Milan Nagy, Peťo Martin, Škanťo, Milan Štefaňák, Pivo, Milan Dudáš, Klementy, ale aj „moji“ .. Valdo Zatko, či Laco Dianovský. To, že niektorých z nich dnes porážate, nie je preto, že ste lepší, ale preto, že oni sú už za zenitom. Nič v zlom hoši .. pre mňa cigán jak černoch. Viem, Vy tam robíte čo môžete a ja si iba pičujem s poza PC.

Baviť sa šípkami a chodiť na medzinárodné turnaje je fajn. Naozaj súhlasím. Veď šípky bavia. Ale myslieť si, že ma to niekam posunie je blbosť. Je to strata peňazí a hlavne kopec času na plnohodnotný tréning doma.

Nerozumiem tým, ktorí toto tvrdia. Veď toto nie je pingpong. Akože práve idem priemery 70 a pôjdem na dvadsať turnajov do sveta a tým pádom budem hrať priemer 90? Dnes čo hrajú vo svete vidím v telke každý týždeň. Načo mi je chodiť s priemerom 75 na turnaje do sveta? Ideš doma pri tréningu furt priemer 90+? .. s ľahkosťou vyhrávaš 90% turnajov na Slovensku? .. tak potom nech sa páči, choď a získavaj skúsenosti vo svete.

Možno len pre nedostatok pozretých videí, ale nevidel som na Slovensku nikoho z dospelákov s TOP technikou. Peknou a nádejnou povedzme, ale s TOP nikoho. Ale chlapci traste sa. Videl som dvoch mladých. Kočík a Miklík. A ak ste nedosiahli úspechy na Slovensku do teraz, už veľa času nemáte. Takouto cestou s deckami, ako robia chalani v Zámkoch, Jaro Oprala v Nitre a asi aj ďalší na Slovensku nepochybujem, že sa o pár rokov dožijem, ak dožijem a na vianočné Ally Pally sa budem tešiť o to viac, že tam bude Slovák. Dobrá práca chalani.

Teraz k tomu podstatnému.

Mne veľmi pomohlo v ďalšom vývoji, keď som si uvedomil a začal cítiť „moment odhodu“. Pozor, netvrdím, že každému pomôže toto uvedomenie si .. dokonca môže byť na škodu. A možno tomu len prikladám prehnaný význam, totižto dartitis na mne zanechal riadne stopy a konečne vedieť odhodiť šípku, aby doletela k terču trvalo rok a potom ďalšie dva ... no ale nebudem sa opakovať v nepodstatných veciach. Proste musí byť použité akési „kazítko náprahu“. Že keď ruka po náprahu začína pohyb vpred, už tam nesmie byť ani za mak z predošlých pohybov. Musí to byť pocitovo také, ako by neexistoval náprah, ale bez náprahu to proste nedáš(tu pri tom náprahu iba spomeniem - nemám pochýb, že ten najdlhší je najlepší  – nemyslím ruku mať pred náprahom vystretú vpred, ale ťahať ju čo najďalej pod bradu, či vedľa hlavy). A potom počas hodu(pohyb pred so šípkou v ruke) by si mal ten náprah naplno využiť. Teda nie len ísť zotrvačnosťou z momentu odhodu, ale ako by počas celej dráhy šípky niesol, kým šípka neopustí ruku.  Všetky ostatné pohyby od postoja .. držania šípky .. proste je toho kopec, sú „len“ podporné pohyby(i keď dôležité)na správny moment odhodu a následne samotný pohyb ruky vpred. To je to, keď to „kurva cítiš“... keď ten pohyb ruky vpred nie je ani za mak ovplyvnený „podpornými“ činnosťami. Možno si povieš, že veď keď už ide ruka vpred, tak akýže tam môže byť pozostatok z náprahu. Ver mi. Môže. A po väčšine tam aj je. 

Niektorí moji favoriti v tejto činnosti. MVG, Bully boy, Price, samozrejme Bárny, ale povedzme aj Gawlas.

Prirodzený náprah robený svalmi 1 až 5 pekne plynulo spomalený a ubrzdený až k bodu nula, teda max náprahu a v mikrosekunde „prepnutie“ na svaly č. 6,7,8,9,10 a 24 a hodenie šípky. Nádhera. Nehľadaj zas v anatomickej príručke nejaké čísla. To som len tak strelil. Chcel som len, že pri náprahu predsa používaš iné svaly, ako pri odhode. A keď sa deje zmena pohybu, tak to je ten moment odhodu.. resp. zmena pohybu, lebo to zrýchlenie niektorí robia až po pár milimetroch. Že či sa deje(resp. či je dobré) to zrýchlenie neustále zvyšovať až do doby, keď šípka opúšťa ruku, alebo posledných pár čísel ísť už iba konštantou rýchlosťou, tak toto už nedokážem cítiť. Podstatné je, aby si mal z toho dobrý pocit.

Že toto, teda keď ruka ide vpred, už tam nemá byť ani za mak svalu, ktorý je pozostatkom z náprahu, je dľa mňa alfa omega dobrých šípiek. Samozrejme s týmto môžete nesúhlasiť, ale jak Cimrman praví, to je tak všetko čo s tým môžete urobiť.

Ešte k tomu plus dobrá technika s oblúkom, šípka tak ľahko držaná v ruke, že je iba vlastne položená na palci a podopieraná prstami zhora, aby z odhodu bolo cítiť a aj vidieť iba ľahkosť, švih a „strelu“ na terč.

Tak trochu si myslím a aj pociťujem, že nemusí byť na škodu robiť náprah už s určitou časťou svalov , ktoré používam pri odhode.

A dôkazom toho, že ten pocit z momentu odhodu mnohí z nás vlastne poznajú je to, keď to kurva cítiš. Proste ten moment odhodu triafaš. Aj keď to nie sú triple a dable, ale sú to šípky hodené s dobrým pocitom a sú tesne pri sebe. A keď už tento pocit poznáš, tak sa ho snažíš nájsť. A dôkazom zas tohto je to, že pre hľadanie si tohto top pocitu z momentu odhodu, sme si mnohí vypestovali dvojnáprah , akési zapruženie, alebo kadejaké „osmičky“ pred odhodom šípky. A vidno to aj u mnohých TOP hráčov. Nie je to dobré .. je to pohyb navyše. Čím ich je viac, tým horšie vo vypätých situáciách. No ale ak je nám to prirodzené, asi je lepšie to neriešiť. Na Huybrechtovi som za ostatné roky videl, že s tým laboruje. Ale nikam to zatial neviedlo Ale to mi je jedno .. nemám ho rád od doby, keď ho Kája vypráskal a on mal veľkohubé reči, že takýchto „druholigistov“ predsa musí dávať dolu. Ale mojím obľúbencom je napr. taký Josh Rock .. sa mi zdá, ako by sa mu to sem tam zhoršovalo.. akoby sa mu vkrádal dartitis .. dúfam že nedopadne ako E. Bristow.

Tak trochu(možno viac) si myslím, že tieto zlé návyky sme si vypestovali nepomerom tréningu a hrania zápasov. Skúsim rozmeniť na drobné:

Trénuješ doma, po pol hoďke, hodine, či dvoch prekladaných dobrými a zlými šípkami – ale rozmýšľaním a sústredením, na to čo robíš a vracaním k dobrej technike, aby si z  hlavy vybil zlé návyky a nahradil ich tými dobrými. Každý z nás je na inej úrovni, resp. s iným časom keď prichádza to „kurva, teraz to cítim“. Ale väčšinou ten čas príde.

A keď sa ten pocit dostaví, zrazu: Horí?, treba ti močiť?, volá ti Hally Barry? .. nevadí, jeb na to! .. neodchádzaj od terča! Toto je čas, keď tam musíš vydržať až do vtedy, kým vládzeš fyzicky aj sústredením, keď to konečne padá a „lobda je dobrá“. Ale ty  10 kôl tam sáčeš pekné šípky s dobrým pocitom a skončíš tréning, lebo už „vieš“ ako na to a zajtra v tom budeš pokračovať. Vieš piču z ryžu. V čase keby si mal pri terči zostať až kým nepadneš z nôh, končíš tréning. Ideš na pivo s kamarátmi, že teraz ti to padá a ideš im to ukázať, alebo si otvoríš v pc 501 ..Takúto sprostosť som robieval aj ja. Hodina ruka s hlavou  komunikujú a hľadajú to top a len 5 minút venuješ tomu, keď si začínajú rozumieť. Takto si to predsa nemôžeš zafixovať.

Ako tréning doma je pre teba 501-ka hlavná náplň? .. že naj tréning je predsa taký, ktorý sa čo najviac podobá zápasu. Veď ty vlastne hráš v kuse zápas. Furt si porovnávať priemery a sledovať zlepšenie s týždňovým, či dokonca s denným porovnávaním.

. A ono sa sem tam aj ojebeš – že veď som sa zlepšil. To áno, ale začal si s „priemerovaním“, keď si hádzal 50 a teraz po roku ideš 65 no ale bez talentu už pomaly končíš a si na strope.

 Úplná kokotina. Tréningový zápas ti ako pomohol? .. keďže s tréningu a pri priblížení sa tvojich maxím .. keď sa ti blíži napr. 11 šípka alebo priemer 80, tak to ťa akože pripravuje na zápas – že trénuješ stresové situácie. No a v zápase by si teda ako trénovaný z týchto situácií mal byť v poho. A si??? Tréning by mal byť sústredený a „ľahký“ .. mal by si vedieť čo robíš a hrať to s ľahkosťou. V 501 to proste neurobíš. Tam sa snažíš o výsledok .. nie o techniku, resp. správne prevedenie s dobrým pocitom. Nevravím, aby si úplne vypustil 501ku na PC, ale zaradoval ju s citom .. a kurva v nepomere. Teda len niekedy. O výhodách s počítaním je to jasné, o tom ti porozpráva kdejaký egreš po dvojmesačnom tréningu. Ale o nevýhodách ti vravím ja.

Tréning by mal byť ľahký. Iba tak. S miernymi počtami bez rekordov.

 501ka na PC, alebo ľahký zápas v šenku s kamošmi, ktorých dávaš ľavou zadnou ti to rozjebú. Proste sa prestaneš sústrediť na tú techniku, prestaneš to fixovať a ideš len akousi zotrvačnosťou, prípadne alkoholom, aj keď dobrými šípkami. A toto je ten nepomer – ešte nemáš z ďaleka zafixovaný a zautomatizovaný dobrý pohyb a už sa nútiš do tlaku hrou 501. Aj mne sa stávalo, aj stále stáva, že som sa zabudol a „trinni“ som išiel bez rozmyslu .. tou zotrvačnosťou. A potom zrazu v jeden deň, bol dobrý pocit a aj pekné šípky preč. No ale ako som už, patrím k tým menej bystrím. Niektorí vravia tréning pomer zápas 3:1. Z môjho pohľadu by to malo byť oveľa viac tréningu. Samo, že záleží na akej si úrovni, resp. aký talent si dostal do vienka. Ak si talent .. Gawlas .. Price .. Kočík .. Miklík .. tam je to asi jedno – robia prirodzený pekný pohyb doma na tréningu, ako aj na zápase. A pozor, nie každý mladý, ktorý dnes vyhral nejaký turnaj už bude automaticky v budúcnosti top hráč. Kdeže. Videl som aj zápasy mladých vo finále na slovenských šípkach a žiaľ viem, že to bude v budúcnosti priemer – ak vôbec. Práve s mladými sa dá pracovať. Ale musíš vedieť, že robia veci zle a naučiť ich to robiť dobre. No ale toto je kurva ťažké. Klobúk dolu pred tými, ktorí takto s mládežou pracujú. Sám v čase, keď sme aktívne hrávali, sme skúšali akýsi tréning s deťmi. Na prvom tréningu sa pýtali, kedy bude turnaj. Ako im pre boha vysvetliť, že máš pred sebou ešte kilometre pri terči a sústreď sa na toto a toto a až keď to budeš mať zafixované, až potom sem tam daj zápas. Decká sú súťaživé a toto treba robiť s kurva citom, aby ich to neodradilo. 

Nájdi si „svoje číslo“. Číslo, ktoré ti naj pasuje a až keď to padá, pokračuj na iné čísla.. S týmto jedným číslom to robím ja. Tripl, dabl, singl, stred .. to je jedno. Hlavne ide o to, aby ti sadlo(prípadne si už tak ďaleko, že na tomto čísle ti najlepšie ide udržať správnu tehcniku) a máš dobrý pocit pri hádzaní keď začínaš tréningovú jednotku. Ja sa z toho čísla neraz ani nedostanem „trinni“. A to myslím 2x dvojhodinový tréning(keď už mám ten šťastný deň a neopuchne mi lakeť, zápestie). Toto by ťa asi nebavilo a zrejme máš viac nadania a už po pár minútach môžeš ísť na ďalšie miesto na terči. Ak sa začínaš strácať, okamžite späť na to tvoje číslo. Myslím, že hlúposť je skúšať to zlomiť a do nemoty hádzať číslo, ktoré ti vyslovene nejde. Vypestoval si si blok na nejakom čísle? .. väčšinou to bude asi niektorý z dablov. Som presvedčený, že na neho hádžeš inak ako na ostatné čísla .. proste zlou technikou.. zlým momentom odhodu. A ak ho trafíš, tak je to náhoda.  Áno, treba to tam rúcať na tréningu, ale pokiaľ to tam na tréningu nepadá, nejde to zlomiť. Musíš sa vracať k svojmu číslu, „nastaviť“ sa na dobrý pocit a techniku z odhodu a potom sem tam bajočko zas na dabl, ktorý Ti nejde. Najhoršie to budeš mat, keď je od tvojho čísla ten dabl na opačnom konci terča. Už len dabl a tripl na jednom čísle môže byt „tak ďaleko“, že si to neuvedomíš a proste tu šípku hodíš inak. Tripl ti bez problémov počas hry(aj tréningu) ide a dabl na tom istom čísle je úplne v péčku. V tomto prípade sa musíš k nemu dopracovať postupne. Najprv z tvojho čísla .. ak je to tripl, tak následne hádzať na tripl susedného čísla. . nie na dabl toho istého čísla. To som tu teraz neopísal hodinový tréning .. vidím to tak na pol roka .. podľa intenzity tréningu. Chcem týmto, že ak nemáš dobrý pocit na nejakom čísle, s naj pravdepodobnosťou na neho hádžeš inak(asi moment odhodu ťa dostáva do kŕča), ako na tvoje dobré číslo.

Totižto jedna vec je myslieť si, že viem. Celkom druhá, že viem. No a tretia, to dobré vedieť aj zopakovať, teda zafixovať.

Či by ti pomohla „fixace úlekem“, alebo naopak „nematkový pokus naschvál zle hodenej šípky“? – no že či si vytesnil zlé návyky, ako Jára Cimrman na školách vyučoval, tak toto neviem. I keď tento námatkový pokus by som asi ani nebral zo srandy. Pamätám(vzhľadom k veku už len  matne), že v čase, keď som hrával baseball, tak pri suchom tréningu techniky odpalu s pálkou v ruke, sme si z času na čas museli prehodiť ruky(akože praváci .. piči šak je to hádam jasné). A nemálo zaujímavým zistením pre nás bolo, že keď sme sa pokúšali v opačnej strane robiť správnu techniku(samozrejme to boli katastrofálne pohyby), tak až v tomto „neprirodzenom a nebezprostrednom“ pohybe sme prišli na to, čo zle robíme na našej prirodzenej strane. Vyplýva mi z toho teda, že ak robím automaticky, mne prirodzený pohyb, tak si ťažšie uvedomujem, že ak je na tom pohybe niečo zlé, tak čo to presne je. Zároveň je to možno vysvetlenie, že talentovany hrác ti zrejme ťažko vysvetlí svoje pocity, tak ako my, čo sme si prešli mnohými bolestivými pádmi.

Ako som už spomenul .. pohyb ktorý robíš rukou pred a počas odhodu je tak rýchly, že ho počas vykonávania ho nedokážeš korigovať ak si aj pocítil, že si zle začal niektorú časť. A ak, tak len mierne. My starí harcovníci to už trošku vieme, ale šípkarský egreš to nedá.

Oblúk .. resp. balistika.. už som spomínal mojich favoritov .. ešte ma napadol Aspi .. tam je to nádherne vidno. Proste dobrota. Oproti týmto s top technikou sú, aj keď dobrí šípkari, tak tam trochu postrádam balistiku: Superchin, Bunting či Dujvendbode .. ale aj Gawlas(a to som ho už spomínal pri nádhernej technike.. sranda že? .. keď opäť spomínam tohto hráča, neodpustím si - som naozaj jedniný, kto vidí, že to jeho správenie sa pri terči mu je na škodu... že keď sa sústredí na to, aby vyzeral „dôležito“ sa okráda o sústredenie, ktoré potrebuje na zápas s top hráčmi. Je ešte mladý, tak verím, že sa to zlepší, lebo moc mu držím palce. To sa tam pri ňom nenájde nejaký ostrieľaný harcovník, ktorý ho nasmeruje na správnu cestu? Nie je to síce moja šálka kávy, ale budiž .. pred zápasom a po ňom, nech sa vyblázni. Pre boha ale nech nehrá divadlo jemu neprirodzené počas zápasu). Šípky sú pri týchto hráčoch na môj vkus príliš priame. Meniť to isto nebudú, veď hrajú nádherne. Na môj vkus je to ale trošku ťažšie udržateľné z dlhodobého hľadiska. Skúsim vysvetliť. Keď si zoberiem, že chcem hodiť na terč vzdialený 2,37m, tak to nebudem robiť veľkým oblúkom 1meter hore. Alebo na druhej strane šípku jebnúť takou rýchlosťou, aby šla rovno .. čo je prakticky nemožné, lebo fyzika nepustí. Tak ani jeden spôsob nebude ten správny. To snáď uznáme všetci. Tak teda musí existovať niečo medzi. Pre každého z nás je niečo iné prirodzené, aj keď ideál je dľa mňa len jeden. Myslím, že je ťažšie udržateľná presnosť hodu pri priamej šípke. Terč je vzdialený len cca dva metra od bodu, keď šípka opúšťa ruku a to znamená, že šípka toľko nemôže klesnúť aby minula tripl, či babl. Ale isto ťa takýto spôsob okráda o ľahkosť, ktorú pri správnej balistike isto máš. Oni to isto meniť nebudú .. veď načo aj, ale či ich niekedy toto donesie na vrchol, prípadne či sa udržia dlhodobo tam kde sú .. dovolím si pochybovať.

Ja som si dokonca pred mnohými rokmi kreslil čiaru na stenu, ktorá bola hneď pri mne .. takú keď sa pozrieš na hráča z boku, že po akej dráhe mu ide ruka a hádzal som na tripl 20. Potom som si nastavil kameru z boku a sledoval v zázname, kedy mi ide ruka pekne paralelne s čiarou na stene a kedy nie. Ruka išla neuveriteľne furt rovnako po čiare. A raz s neskutočne dobrým pocitom a aj pekným triplom a raz zase aj keď zo záznamu ruka pekne po čiare, tak zlý pocit pri odhode a šípka v terči katastrofa. Prečo? .. no moment odhodu som netriafal. Alebo som si pichol tri šípky tesne pod tripl 20 a potom mi to z nejakého dôvodu lepšie išlo. No bol som nútený robiť oblúk. Vtedy som ešte nevedel, že prečo mi tieto veci pomáhajú .. ešte som bol egreš. Pocitovo by mala ruka ísť v momente odhodu už s prehnaným oblúkom. Ako to vysvetliť? .. keď si predstavíš zobák dravca dívajúci sa na teba. Náprah by mal byť ako je spodok zobáka a odhod by mal byť akoby si šiel po vrchnej časti toho zobáka. Opakujem – toto by mal byť len akýsi pocit. V skutočnosti by mala ruka pri odhode ísť rovnomerne k náprahu. Ešte mi pri tomto napadlo. Ak netriafaš ten moment odhodu, tak treba skúsiť mierne spomaliť náprah oproti tvojmu prirodzenému pohybu. Fakt len mierne, lebo ako sám zistíš, nebudeš vedieť odhodiť šípku, prípadne si vypestuješ dvojnáprah.

Nejde ti výškovo sa nastaviť na tripl? .. že triafaš síce 20inu, ale od bulu po dabl. Skús si teda na chvíľu zahádzať na d11, alebo d6. a potom zas skús t20. Alebo ti to lieta z 20iny často do prava na jednotku. No a ty sa preto postavíš viac vľavo na čiare k terču a aj tak nepomáha. Skús to naopak. Postav sa trošku vpravo od obvyklého tvojho postoja. By sa zdalo, že sú to pičoviny. Ale majú svoju logiku a nechce sa mi to rozoberať. Len to vyskúšaj, naozaj to neraz pomáha.

Kľudne si daj tréning aj na singl. Tak že tri šípky sem tam.. námatkovo. No nebudeš predsa trénovať single .. to čo ako ti má dať?? No daj si kolečko len siglové od jedna do 20 a všetky tri šípky na jedno číslo. Dáš to na 20 kôl? .. ak áno, si super. Daj to teda ešte raz. Myslím, že ti to dá lahkosť .. nepochybujem, že pri sústredení trebárs pri xtej 501ky za poslednú hoďku si zabudol na dobrú techniku, lebo ti to trebárs padá. A mal by sito „prekladať“ častejšie ako raz za hodinu. Alebo ak hráš na T20 jebni to naschvál na S alebo T 5, alebo S alebo T1. Aby si zistil ten pocit .. pohyb .. sústredenie, že je to iné, ako keď ideš na T20. A ked budeš vedieť, že je to iné, tak budeš vedieť, že ako to ma vyzerať a čo robiť pri T20. Toto a ešte to, že si predstavíš bull v strede singlu, ti môže ti pomôcť, keď si singlom upravuješ na dabl. Je tak jednoduchý, že sa vôbec nesústredíš ako ho hodiť a iba sa spoliehaš, že singl predsa dáš aj bez správnej techniky. Buď si na seba vyvinieš tlak a hádžeš to v kŕči, alebo sa nesúsredíš na moment odhodu.

Nejde ti  a máš nervy?.. či na tréningu, či v zápase. Keď si na úrovni, že vieš čo robiť, tak nevadí, veď len opravíš, čo práve robíš zle. Ani toto sa ale nemusí podariť. Toto sú ale veci, ktorým sa hovorí skúsenosti. Čo presne si zmenil a vyskúšal za ostatné roky pri takýchto situáciach? Alebo máš tú odvahu tvrdiť, že máš 15ročné skúsenosti? Prd máš a nie 15 ročné skúsenosti! Máš 3ročné, ktoré opakuješ 12rokov. A keď naozaj nevieš čo robiť, tak sa aspoň dostaň do stavu zábavy – veď tie šípky hráš rád. A keď vieš čo robiť, niet čoho sa báť a mať nervy. To ako písomka v škole. Cestou do školy sa ti v žalúdku dejú veci podľa toho ako si sa pripravil. Asi ťažko budeš mať nervy a strach, keď si sa pripravil. Tešíš sa na ňu.

V tom staršom článku píšem o správnom terči na trénovanie. Trochu by som to upresnil. Záleží na tom, na akej si úrovni. Možno práve na takej, kde práveže potrebuješ aj vizuálne veľké triplove a dablove polia. No a v neposlednom rade, ak ti ako mne vadí časté ohýbanie sa pre odrazenú šípku, tak ideál sú už teraz tie nové terče s tenkými zapustenými drôtmi .. ale to už lepšie poznáš ako ja.

Nedávno som na Nova Sport  zachytil otázku diváka na komentátora šípiek, čo si myslí, či by bolo vhodné trénovať s dvomi rozdielnymi sadami šípiek.. akože z čiary hodím 6 šípek. Že by ušetril čas chodenia hore dolu. Odpoveď bola logická .. že to neodporúča .. a už vôbec nie s rozdielnymi šípkami. Súhlasím s tým aj ja, že trénovať by si mal tak, ako hádžeš na zápase. Ale sám som to vyskúšal už dávno a robím to doteraz a nemyslím, že je to na škodu, hlavne pri opätovnom aktívnom trénovaní a to hlavne zo začiatku dlhodobého cyklu.

Kvôli fyzičke .. proste je kurva rozdiel, keď držíš ruku hore na tri šípky a na 6 šípiek. A keď chcem trochu urýchliť proces výdrže hraní šipiek s dobrým pocitom. Tréning keď začneš hádzať dnes hodinu, zajtra dáš dve a pozajtra 3hoďky tréningu, tak ti asi nič nedá. Musíš to nabaľovať postupne .. po kvapkách. A ak by si chcel trénovať tými 6-mi šipkami len fyzičku, kým si ruka a vlastne celé telo zvykne, tak sa rozjebeš psychicky, lebo to isto nebudú dobré hody. Proste to treba robiť s citom. Ja som po prvej hoďke tréningu klasicky s tromi šípkami na 15 min pridal dve sady. Ale iba na tých 15 min. Potom šup späť na klasiku, teda tri šipky v ruke.

Taká konšpirácia.. čo by sa mohlo stať, ak by som trénoval nie s tromi ale so štyrmi šípkami?.. si na tréningu v hlave zafixujem, že treba hodiť štyri šípky, až potom nastane mierny oddych hlavy a ruky medzi jednotlivými hodmi, tak na zápase by som mal tri šípky dať do jednoduchšie 😊

Hráš zápas, si vo švungu, zostáva ti po dvoch minutých jedna šípka na dabl a dáš si o sekundu dlhšiu prestávku oproti šípkam predošlým a jeb, zase „vella“. To akože tou sekundou navyše si sa zasústredil? Čo do piče si robil 15 šípiek pred tým? Hral bez sústredenia? Keď už to nehodíš v tom istom rytme,.. tak si radšej odstúp, sústreď sa a začni znova. Veď tou sekundou navyše si sa dostal vlastne na nejaký iný zápas. A ty chceš asi vyhrať tento zápas. Neboj, nie si sám .. tejto chyby sa dopúšťame snáď všetci.

Pred dôležitým turnajom si daj deň prestávku .. žiadny tréning doma. Ani šípka na terč.

Myslím, že pre šípkara je dobrá vec vizualizácia ..nie len raz si prečítať nejaký článok.. chce to pravidelný tréning. To je niečo podobné, ako keď si predstavuješ tvoj nástup na pódium v PDC a hrajú tvoj song. No a teraz si seba predstav svoje pohyby pri odhode šípky. A je to. Aby som zas nepísal recenziu a nedal 3hviezdičky z piatich na kosačku s poznámkou: „Kúpili sme ju včera, zatiaľ prší, tak nemôžem hodnotiť“ .. aké také skúsenosti s vizualizáciou mám. Je super si „zatrénovať“ v čakárni. A že sa potom postavíš v napínavom zápase k terču k rozhodujúcemu dablu a urobíľ presne to, čo si si predstavoval... teda presný pohyb pekne zakončený dablom.

Boh vie, ako rád by som Vás presvedčil hrou, že toto je tá správna cesta .. žiaľ už to nedám(nie len, ale aj pre artrózu lakťa a všakovaké reumatické fajnovosti v ramene a zápästí), ale som presvedčený, že pre nás bez talentu, je jediná cesta k top úspechom snažiť sa o peknú techniku, vedieť čo robiť a trafiť moment odhodu.

A ešte si to najdôležitejšie zopakujme raz. Vlastne na čo. Múdri aspoň zváži, či by mi niečo z tohto tu napísaného nezapasovalo a sprostému je to vlastne jedno.

Ešte si dovolím pár poznámok ku konkrétnym osobám.. pri niektorých nepochybujem, akoby som hrach na stenu hádzal. Fero, web stránka slovenských steelov zaostáva za ostatnými vecami, ktoré za tebou vidno. Laci, zlatko, nehľadaj dvojzmysel pri slovách „najdlhší je najlepší“ .., Vlado, začni sa baviť šípkami, Egreško .. áno aj o tebe som písal. A Pitkin .. nekomentuj to, aj tak tomu nerozumieš.

No a keďže o šípkach toho moc neviem, tak už s týmito kecami končím a porozprávam Vám, ako si vyrobiť z hovädzej usne napríklad taký náramok na úvodnom obrázku. Klídek .. týmto Vás trápiť nebudem.

Good darts

12.03.2018

  DC Podhorany opäť steelový majster republiky .. 4-tý krát v rade!

Bardejov ukázal ako sa to robí.

      11.03.2018 na finálovom turnaji MSR steelov družstiev v Bardejove, ktorý ukázal, že to predsa len nie je nemožné a zorganizoval turnaj hodný majstrovstiev Slovenska, sa nášmu klubu podarilo tretí krát obhájiť, získať štvrtý v rade a tým 1x zo softov, si pripísať už 6 titul. 

„Učičíkalo nás výtasstvo nad Orešanmi“( https://www.youtube.com/watch?v=9rnxh97Itm4)

.. tak tieto myšlienky mi napadali počas finálového zápasu, keď sme proti Power Dartu z Košíc počas celého zápasu ťahali za kratší koniec a súper si kvalitnou hrou držal od druhej štvrtiny stále dvojbodový náskok. To „učičíkalo“ mi napadalo preto, že po nie vydarenom začiatku(čo sa kvality našej hry týka) proti „Južnému teroru“ z Nových Zámkov, ktorí akosi nepreveril naše kvality sa proti nám v semifinále postavil bardejovský Garžoľ a počas celého zápasu riadne hrýzol, že sme boli veľmi radi keď sa nám cez nich podarilo prekĺznuť do finále s akousi pohodou a vierou, že to víťazstvo vo finále príde aj samo. Neprišlo veru samo, bolo mu treba ísť riadne oproti a končilo sa ako inak, drámou v predĺžení a to až v poslednom možnom legu. Ale ako sme sa k nemu dopracovali? ..

Celé sa to začalo ešte v piatok. Časť nášho tímu sa dostavila do, pre nás západniarov až druhý koniec republiky,  do Bardejova už v piatok .. aby sa postupne zahriali na samotný finálový nedeľný turnaj družstiev už súťažami v jednotlivcoch resp. dvojíc .. v piatok WarmUp - ka a v sobotu slovenský pohár jednotlivcov a dvojíc. Zvyšok tímu sa k nim pridal v sobotu večer. Samozrejme nechýbal povestný uvítací „rozhovor“ dvoch „mackov“, nášho Dianovského a dixáka Zmelíka, typu „čo sa tu JBeš ty sedlák bratislavský“ a „jak si sem vôbec mohol trafiť ty sedlák zo Zámkov“. Viem, že to je „len akože“ a aj tak sa furt bojím :-), .. čo si môžu myslieť ale neznalí a cudzí ..

Chalani z Garžoľ sa hecli, zohnali sponzorov na samotný turnaj a priestormi a organizáciou bola v bardejovskej „Starej Karčme“ https://www.google.sk/maps/place/Star%C3%A1+kar%C4%8Dma/@49.3020442,21.3172477,3a,75y,90t/data=!3m8!1e2!3m6!1sAF1QipNL5GO7fd7CmZUoYsCwlLLAWlRLNLPm95w9DvkR!2e10!3e12!6shttps:%2F%2Flh5.googleusercontent.com%2Fp%2FAF1QipNL5GO7fd7CmZUoYsCwlLLAWlRLNLPm95w9DvkR%3Dw129-h86-k-no!7i5568!8i3712!4m5!3m4!1s0x473e8173206ee99f:0x7d5a1bcd3bc5cbc4!8m2!3d49.3020442!4d21.3172477?hl=sk&authuser=0

 latka úrovne, veľmi vysoko postavená. Ak sa tu nevedel šípkar pripraviť na samotný výkon, tak už nikde. Perfektné ubytko  a to v mieste turnaja, raňajkové menu, parádne reštauračné priestory(pre fajčiarov aj pre tých s deckami), pivo s milou obsluhou a do skla, obedové menu, minutky a pizza .. a toto všetko v ľudových cenách. Hracie priestory priestranné s dostatkom stolov a stoličiek, nové stojany, repráky aj mimo harcích priestorov .. teda tí čo pivkovali, alebo pofajčievali mimo, mohli včas prísť k terčom,  Zdenko Pastorek to s prehľadom riadil za počítačom a pavúkmi na mieste turnaja a už dnes, teda deď po turnaji máme kompletné výsledky na webe.

http://www.steeldarts.wbl.sk/

 Takúto kombináciu „všetkého v poho“ , som ešte pri šípkach nezažil. Ak podobné podmienky  dokážeme vytvoriť aj na kvlifikačných turnajoch je dôvod vrátiť sa družstvám do steelových radov.

A ako to pre nás celé prebiehalo?

Už kvalifikačné kolá určili súperov osmičkového finálového pavúka, teda všetci sme už s predstihom poznali svojho prvého súpera .. a po prípadnej výhre aj tých možných ďalších.

My sme narazili na „bratský“ novozámocký Južný teror v zložení Noro Keszi, Marek Hlavatý, Riči Páal, Andrej Jung, Vlado Polák a kaučoval im Fero Šulc. Žiaľ, až na pár momentov – ak vôbec také boli, obojstranne nemastná a neslaná hra. Niekedy ale prvé zápasy bývajú aj také. Zápas vyhrávame, pre súpera až kruto, na nulu. Svoju premiéru na finálovom turnaji v drese DC Podhorany si odbil „minivindiš“ Adam, ktorí vo dvojiciach s otcom Jurajom svoj zápas vyhrali. My ideme do semi a „teroristi“ v zápase o 5.miesto, žiaľ po predĺžení tento boj DC Hriňová prehrávajú a končia na delenom 7-om mieste.

Do semifinále na našej strane pavúka sa po ťažkom zápase proti, podľa mňa prekvapeniu turnaja DC Hriňová, sa až po predĺžení prebojoval domáci, teda bardejovský Garžoľ team v zložení Martin Ševcov, Fero Mika, Lukáš Karabinoš, Jozef Vavrek, František Mika, Marek Dorin, Matúš Tipul.  To, že domáci, už samo o sebe býva ťažký súper. O to viac, keď ide o dobrých hráčov. A ešte .. keď si vedia načasovať formu, často býva neprekonateľná prekážka. Napríklad Fero Mika proti nám vyhráva všetky svoje zápasy v jednotlivcoch a získava 4 body zo 7-ich. Prvú štvrtinu sme ale začali veľmo dobre .. 3:1 a minimálne tento rozdiel si prakticky udržujeme až do konečného 10:7. Tento súper už ale riadne preveril naše kvality a museli sme kvalitou o level vyššie.

Do finále z druhej strany sa dostávajú košičania Power Drat po výhre 10:6 nad bratislavským DC Toi Toi Dixi. Pre mnohých sa "udiala" predpokladaná finálová dvojica. Už mená nášho súpera naháňajú strach .. či už skúsenosťami, alebo súčasnou aktivitou .. veď táto štvorica plus silná lavička okupujú popredné miesta v celoslovenských ligách jednotlivcov .. softovej aj steelovej. Gabo Váraljay, Milanovci .. Štefaňák a Nagy, Peter Klementy. Tak proti týmto ak chceme uspieť, zaváhaní musí byť minimum, lebo takýto súper chyby a zaváhania trestá. Začiatok vyrovnaný, po prvej štvrtine .. 2:2. Druhú štvrtinu ale prehrávame 1:3 .. sakra zle je, Power Dart sa dostáva do vedenia 5:3. Konečne ale vidím u našich hru hodnú obhajcu majstra Slovenska. Na oboch stranách padajú bingá(20-kové aj 19-kové), veľa „fajok“(Laco tie na tabuli, ktoré značia hodenú minimálne 100 a 100+), piate a šieste kolá bežne. Na slovenské pomery veľmi kvalitný zápas. Niektoré legy ale by isto zniesli aj vyššie hodnotenia. Finálová dráma neustále pokračuje. Lietajú aj šípky po zemi. Čo je síce pri toľkom vypätí a hlavne nezdare, keď nádherne sa spíšem dolu ale nezatváram, snáď aj pochopiteľné, ale nešportové. Takže dávať bacha chalani. Náskok dvoch bodov si náš rival napriek našim šanciam na zrovnanie výsledku(sme sa viackrát dotiahli na rozdiel jedného bodu), udržiava až do deviateho bodu. Stav 7:9 a pred nami posledné dva zápasy. Súper má remízu už istú a stačí im vyhrať jeden z dvoch posledných zápasov. Čiže pohoda na šípkach súpera a nad nami visí damoklov meč .. proste my už nemôžeme zaváhať, ak chceme titul, resp. ísť do predĺženia,   my „musíme“ vyhrať oba zápasy. Nezačali sme tieto zápasy dobre. Rucska aj Zatko prehrávajú svoje prvé legy. Šanca ale žije .. predsa rozhoduje víťazný dabl. Šípkarský boh je ale Podhorančan a obaja chalani otáčajú zápasy, obaja víťazia a dostávaju mač na „egal“ 9:9. „Šak jebať na to, že každý z nás už má za sebou dva infarkty, nasleduje ešte predĺženie“. Forma predĺženia: každý tím postaví jedného hráča a hrá sa best fo 5, teda na tri víťazné legy. DC Podhorany nasadzuje Józsiho Rucsku, košičania Milana Nagya. Rozhod na stred vyhráva Józsi, teda do zápasu začína podávať a prípadne ak by zápas bol 2:2, tak má výhodu podania aj v “legu smrti“. Prvý leg ide na našu stranu .. 1:0. Druhý, keď už má Rucska nastavený dabl pri súperovom podaní, tak si Milan uháji podanie bulom .. 1:1. Józsi podáva, ale Milan hrá lepšie. Milan na tacháči 102 a Józsi si ledva upravuje 170. Józsi prvou „šede“ .. druhou „šede“ .. a zelený o drôt k bulu. Nevadí, zostáva 25 a Milan 102 nezavrie. Ha ha .. lenže Milan 102 zatvára a zvyšuje na 2:1.  A horšie je, že ide podávať.  Rucska mu ale podanie berie a karty sa otočili. A posledný leg pri takom zápase?? .. posúďte sami.

Sme Majstri republiky steelových družstiev!!!

Žiaľ úmrtie v rodine a pracovné povinnosti nedovolili zúčastniť sa všetkým našim .. Zolovi a Andrejovi. Ale prítomná rodinná a fanúšikovská podpora manželiek a detí našich hráčov, podpora zo strany spriazneného klubu z Nových Zámkov, nepochybujem, mali opodstatnený význam a v nemalej miere sa podpísali na našom úspechu. Veľké ďakujem Vám všetkým.

Ľúto mi je len toho, že Veronika Ihász si nemohla zahrať, napriek tomu, že mala splnené percentá zo základnej časti. Nie nechcem sa sťažovať na systém „jeden zahraničný hráč v tíme na zápas a keď druhý, tak striedanie len medzi sebou“. Súhlasím so systémom. Len mi je to ľúto. Bola veľkou duševnou pomocou .. veď až na pár zápasov v kuse písala pri tabuli a hráči s týmto nemali najmenšiu starosť, mohli sa sústrediť iba na hru. Nebolo by predsa bodré, ak by len zahraničný víťazili naše ligy. Ale ten jeden v tíme je prínosom. Hlavne pre tím, ktorý ho má a myslím, že aj pre všetkých. Vidieť a učiť sa, ako sa vie niekto na zápas nabudiť, doslova „cítiť krv“, ako keď dravec si je istý, že lovené zviera chytí. Rituál pohladiť si pred dôležitým zápasom terč .. to sú síce drobnosti, ale mentálne sa vedieť pripraviť na zápas je tiež vizitkou skúseností a kvality. Hráva za DC Podhorany už nejaký piatok a sám vraví, že za posledné roky išla kvalita na Slovensku výrazne na hor. Na to, aby sme mohli angažovať aj hráčov zo zahraničia sú ale potrebné zas prachy. Preto ďakujem sponzorom, obci Podhorany, VÚC a prispievateľom 2% z daní, ktorí vytvárajú ekonomické podmienky na úspešný chod klubu.

Ďakujem hlavne hráčom a bez pochýb do jedného aj skutočným priateľom, s ktorými sa vždy cítim dobre a viem, že je to vzájomné. Ospravedlňujem sa Vám, že kvôli mojim zdravotným problémom sa nemôžem zdržiavať dlhšie mimo domu a že sme titul patrične nestihli osláviť na mieste, ale verím, že sa všetci stretneme začiatkom leta v Polovčáni na už tradičných posezónnych oslavách.

Kto za DC Podhorany v sezóne bojoval? Laco Dianovský, József Rucska, Vlado Zatko, Veronika Ihász, Juraj Vindiš, Adam Vindiš, Andrej Benďák, Zolo Sabo a kapitán Juraj Lisy.

                                                                                                      -f-

27.02.2018

Svetové šípky na Slovensku ..

privítal šamorínsky luxusný komplex X-Bionic – sphere, kde sa 23-25.februára konal historicky prvý Darts Slovak Open 2018. Organizátori sa blysli a na premiéru prilákali svetové mená šípiek. Nechýbali Tony O´Shea, Scott Waites, Gary Robson, Martin Phillips, či semifinalista,  resp. finalista z ostatných MS BDO Michael Unterbuchner a Mark McGeeney. Z báb boli aj také mená, ako Deta Hedman a Lisa Ashton .. teda semifinalistka a majsterka sveta aktuálneho ročníka.

A že zápasy na pódiu „kóloval“ Russ Bray, teda sme naživo mohli počuť jeho úžasné „one hundred eighty“  tak to už čo je??

A že na toto celé sa „vybavili“ rating „A-kategórie“ BDO, teda aj slušné prize money, príhovor Karola pred zápasmi na pódiu plus video stream .. no niet čo dodať .. proste paráda a malo to celé úroveň.

https://www.youtube.com/watch?v=EktnkxkZ-60

Pre organizátorov mesiace príprav, dolaďovania, aj obety na samotnom turnaji, kde my ostatní sme si iba zahrali(ale zas mnohí z nás Slovákov/a nie len/ pomohli na začiatku turnaja, kde bolo treba pomôcť s písaním, za čo im patrí vďaka), zatiaľ čo pre hlavne Fera Šulca, Jara Opralu a Karola Kirchnera a tím ľudí okolo nich, za X-Bionic to zastrešoval Martin Simonides, to bol neustály stres a práca, aby všetko dobre dopadlo. A aj dopadlo. Dopadlo ku spokojnosti všetkých. Teda skoro všetkých, lebo .. ale k tomuto sa ešte dostanem.

Najskôr k hráčom DC Podhorany. Žiaľ bez výraznejšieho úspechu. Čo je škoda, lebo priemery zo semi a finálových zápasoch naznačovali, že pri forme by sa predsa len dalo trochu zamiešať karty Angličanom, ale nestalo sa tak. Spomeniem akurát Vlado Zatko vo WarmUp skončil v osmičke s neskorším víťazom z Anglicka Andrew Beeton-om. V jednotlivcoch mužov nikto z našich nechcel na pódium ku „Rassovi“, tak to vyhral Scott Waites. Akurát v babách sa hecla Veronika Ihász, ale mala trošku smolu, keď v semifinále tesne(4:5) prehrala s angličankou Danielle Ashton. Škoda. Vyhrala Fallon Sherrock. A ostatní naši, junior Adam Vindiš s tatom Jurajom, Józsi Rucska a Fandy končili v prvých kolách. A Laco Dianovský? Ten sa už len „kukať“ chodí. Škoda len, že sa nedalo Zolovi s Andrejom, ale asi si voľno od báb šetria na MSR v Bardejove.

Takže neúspech v jednotlivcoch sa pokúsime napraviť si v tímoch. Ale mať možnosť si zahrať z pravidelnými účastníkmi majstrovstiev sveta a to vďaka úsiliu zanietencov a to ešte k tomu na Slovensku, je na nezaplatenie.

Ale žiaľ nie všetci po takomto súperení túžime. Sú aj takí, minimálne a ja dúfam že aj maximálne dvaja, ktorí nemajú záujem zahádzať si proti svetovým menám, podať si s nimi pred zápasom ruky, po zápase sa prípadne objať. Človek by čakal, že keď sa pri organizovaní takéhoto náročného turnaja vľúdi chybička, tak domáci, teda šípkari zo Slovenska by mali byť tí, ktorí pomôžu ako prví. Ale prekvapenie sa dejú. A čo sa stalo? Vlastne nič. Pri rozlosovaní doplnkového, opakujem .. doplnkového turnaja, teda nedeľného turnaja dvojíc zistilo, že nemecká dvojica nie je v pavúku napriek zaplatenej registrácii. Jeden z dvojice je semifinalista z majstrovstiev sveta Unterbuchner. „Páni prepáčte, prijmete také niečo, že nastriháme lístky a dolosujete sa do pavúka – dalo sa, veď bolo kopec „bye“, čiže bez boja postupujúcich do druhého kola“. Odpoveď od dvojice kladná. „Losli“ si Slovenskú dvojicu. Super, veď komu inému lepšie vysvetlíš, čo sa vlastne stalo a od koho iného ako od domáceho môžeš čakať, že nájdeš pochopenie. Ale s prekvapením otváraš hubu, lebo pochopenie nenájdeš. Ba čo viac .. častujú ťa hlasnými vyhrážkami, že .. škoda reči. S hanbou ideš za Unterbuchnerom, že či by si nelosoval ešte raz, lebo pôvodne vylosovaná dvojica nesúhlasí. Bez problémov súhlasia. Losli si angličanov, ktorí mohli pomýšľať na výhru, tak ideš za nimi, vysvetlíš čo sa stalo, a či im nevadí, že napriek tomu, že mali voľný los, im bola dolosovaná silná nemecká dvojica. S úsmevom „no problem“. Čo dodať? Sú takí, ktorí sa hádzaním šípok na krásné voňavé štvorfarebné sisalové koleso bavia, ale žiaľ aj takí, ktorí túto úžasnú hru chcú vyhrávať na papieri cez BYE. Názor si urobí každý sám.

Pre organizátorov ešte dodávam jeden obrázok

                                                                                                                    -f-

28.11.2017

Podhorany s prvou prehrou po troch rokoch.

V nedeľu 26.novembra vo Zvolenskej Slatine, deň po pohári jednotlivcov sa konalo prvé kolo kvalifikácie na MSR steelov. Aj keď avizovaných bolo 17 tímov, prihlásilo sa iba 13 družstiev a kapitáni na mieste rozhodovali, aký systém sa zvolí - dve či štyri skupiny. Väčšina bola hneď za štyri skupiny - 3skupiny po troch družstvách a jedna štvorčlenná. Napriek avizovaným zmenám v systéme a organizácii sa zas všetko riešilo na kolene .. na mieste. Nik nemal čas domyslieť možné následky z losovania a takéhoto systému .. že pri postupe dvoch mužstiev(z troch) môžu byť vylosovane dva silné tímy a tretiemu zostane "čierny peter".

Keďže nemám v úmysle nijako pridať ruku k dielu k organizácii steelov(nikto sa k istým veciam roky nevyjadruje, návrhy k zlepšeniu systému sa neriešia, vždy je chyba niekde „inde“), tak tu nebudem kňučať, iba spomeniem, že naozaj nevidím najmenší problém v tom, prečo včas vopred nie sú oznámené pravidlá, systém a prihlásené družstvá s predstihom. Alebo ak aj je, tak so slovami, že sa hrá tak ako vlani, ale to naplatí a vraj mi môžu vrátiť peniaze za štartovné. Aj za ubytovanie?? Aj za nedeľnú cestu??

V podstate súhlasím, aby do zápasu nastúpil len jeden zahraničný hráč, ale nechcem sa to dozvedieť hodinu pred začatím sezóny!!

A štartovné 125€ za štyri zápasy – ak nepostúpime je trošku moc. A štyri zápasy sa vlastne dajú zahrať v jeden deň – môžeme ušetriť za cestu. Mi to pripadá ako by sme stále a stále  začínali .. že veď uvidíme, čo to prinesie a budúcu sezónu to doladíme. Preboha ale už koľkú??

„Ale asi je to takto dobre“ .. „veď počet záujemcov o družstvá z roka na rok rastie“!!

No ale pome ku zápasom:

V sobotu sa našim, Vladovi a Jurajovi, v jednotlivcoch a vo dvojiciach moc nedarilo. Najprv vo dvojiciach vo finále podľahli Powerdarťákom Gabovi a Milanovi Nagyovi a potom v jednotlivcoch Vlado už v last 16 podľahol Pivovi a Juraj vo štvrťfinále Otovi. Vlado tak prišiel o priebežné prvenstvo a Juraj je momentálne na siedmej priečke, čo dáva stále prísľub bojovať o repre.

http://steeldarts.wbl.sk/sezona_2017_2018/rebricek_sp_steel_2017-2018_muzi_sp2.pdf

V družstvách sa k nim v nedeľu pridali lukostrelec Laci Dianovský, Andrej Benďák a fandy. Napriek podpore babského fanklubu sme v trojčlennej skupine utŕžili prvú prehru v steeloch od roku 2014 – tuším Nováky nás vtedy dali dolu na MSR v Preseľanoch.

Do skupiny sme ich dostali aj tentokrát. V zložení P. Jakubis, Stenly, R. Íbl, Drahoš a Ježiško. Ale zvládli sme ich 12:6. Za zmienku stojí Vladove pekné zavretie 100ky vo štvrtom kole S20 D20 D20.

No ale prehru nám uštedril tím Powerdart z Košíc v zložení Gabo V., Milanovci Štefaňák a Nagy a Minarčík P. Podľahli sme 8:10.

Takže v januári v Novákoch druhé kvalifikačné kolo.

                                                                                                                                                                                                                                              -f-

05.11.2017

Ako som sa nenaučil hádzať šípky za 20 rokov,

aneb .. pohľad na techniku hodu šípky „slovenským okom“

alebo aj .. ako na dartitis?

     Už nejaký ten piatok zvažujem napísať tento článok. Nie že by som o tom nejak veľa vedel, ale predsa len niečo áno a aby to „trápenie“ neprišlo úplne navnivoč. Dnes už asi nie je problém prečítať si o technike hodu a tréningu od velikánov šípiek, možno ale aj môj pohľad môže byť ku prospechu. Vlastne aj ja iba reagujem na už napísané(odkazy na články v texte), ale rokmi hrania a trénovania bohatší o skúsenosti a verím, že som pochopil o čom sa v tých článkoch píše. Nebudem sa oháňať výrokom, že ak aspoň jednému šípkarovi moje postrehy pomôžu, tak tento článok mal zmysel. Je mi to jedno. Potešilo by ma to síce asi, ale mi je jedno, či sa tak stane. Mám proste potrebu toto napísať. A aj tak, ten kto chce v šípkach niečo dosiahnuť, sám si vyhľadá články a bude veľa veľa trénovať a ten kto to berie ako zábavku, toto čítať ani nebude.

     Zrejme Vás budem trápiť písaní o sebe, teda to čítajte iba tí, tí dvaja, ktorí ma radi máte. Celý článok sa bude tak trochu niesť mojou históriou, ale nie preto, že Vás chcem unudiť, ale preto, že všetko malo svoj význam k poznaniu, ale vtedy som to nevedel. Keby som urobil len výcuc a fakty o šípkach, nemalo by to ten dopad a význam, aký Vám chcem prezentovať poznanie – teda ak si to takto trúfalo môžem nazvať. Naaá čože by som nemohol, veď to píšem ja. Ale keď Vás toto nebaví, tak rovno sem pichnem linky na výborné články. Myslel som si, že ich musel predsa čítať už každý šípkar, ale s prekvapením som zistil, že tomu tak nie je. Čítajte ich pozorne, čítajte ich viackrát a počas šípkarskej kariéry sa k nim často vracajte. To preto opakovane a s odstupom času, lebo keď si ich dnes prečítate, veľa z Vás nebude tušiť o čom sa tam píše .. síce si to budete myslieť, ale verte mi, nedokážete pochopiť, pokiaľ sa na jednotlivé úrovne nedostanete. Ja sám to poznám tak po začiatok fázy 3. ďalej som sa žiaľ nedostal. Tak tu sú

http://www.sipky.cz/method/khz/khz_09_cz.html

http://www.sipky.cz/method/khz/khz_01_cz.html

http://www.sipky.cz/method/khz/khz_02_cz.html

http://www.sipky.cz/method/khz/khz_03_cz.html

     Vyššie spomínam „trápenie“, lebo psychický „dartitis“(„šipkitída“) fakt bolí .. skoro tak ako reuma a artróza lakťa .. možno dokonca viac. Ale kombinácia tohto, je niečo úplne strašné pre šípkara. Roky oštep a baseball, plus zlá genetika, si vybrali časom krutú daň – koniec šípkam.

     A toto sa mi nestane keď som šípkarsky egreš, teda o šípkach prd viem(neni ale toho boha, ktorý by ma o tom presvedčil .. som proste najmúdrejší a .. samozrejme už o šípkach všetko viem. Veľká chyba! Toto sa mi nestane, keď je dartitis v plnom prúde a bez problémov sotím celú päsť do diery pod terčom .. samozrejme vyhádzanú šípkami za rok-dva. Vtedy koniec šípkam pre zdravotné problémy by bol úľavou. Ale artróza sa mi stane, keď pretrpím to najhoršie, z prepadu sa konečne dostávam a začnem vnímať svoje pohyby počas odhodu šípky a viem ako ich napraviť .. proste to kurva začínam konečne cítiť a .. prichádza koniec! Môžeš byť fakt šťastní, ak si nehádzal nikdy s bolesťou a nepotrebovali tieto „srandy“ mimo šípiek – pri hode šípky to veľmi obmedzuje(video 1 – Laco, to zelené na videu nie je to, čo si myslíš. To nevravím o injekciách, liekoch a mastiach – video by bolo moc dlhé). Paradox ale .. i tieto prípravky, resp. zdr. problémy mi pomohli na ceste k poznaniu a k fyzičke odhodovej ruky. Načo fyzička? Lebo ju potrebuješ! Zdalo by sa .. veď príde prirodzene .. dobre, nebudem sa hádať .. ale mám dôvody si myslieť, že potrebuješ mať silnejšiu ruku, ako si myslíš, že takto to stačí. Skús si len odhodovú ruku držať neustále v takej výške, v akej hádžeš D20 aj po odhode tretej šípky, maj ruku stále hore, choď k terču, vyber šípky z terča druhou rukou a pokračuj zas a zas .. nie po dlhej dobe začne ruka „páliť“ .. áno tá ruka, s ktorou chceš trénovať hodiny denne a po pár minútach držania v odhodovej pozícii už bolí. A aké poznanie? – dlaha(a bola aj sadra – opakovaný karpálny tunel) na zápästí mi nezabránili trénovať – zaujímavé bolo, že to po pár dňoch trénovania celkom padalo – nútilo ma to robiť správne pohyby iba rukou, lebo zápästie sa nedalo „použiť“. Zápästie sa, keď to už bolo bez sadry, potom „iba pridalo“. Keby som nepocítil „vďaka“ fixovanému zápästiu, čo treba robiť predlaktím, tak by som na to možno nikdy neprišiel.

     Ľahko sa trénuje keď to padá, vtedy to baví a chutí hodiny. Ale hádzať a trénovať pri terči čo len hoďku, keď kŕče v ruke pre dartitis nedovolia odhodiť šípku .. alebo vôbec dohodiť k terču .. trafiť aspoň single na ktorý mierim je doslova utópia .. tak toto je veľmi ťažké. Ale ako Karlheinz Zoechling píše, kto je nakazený šípkarskym bacilom, mal by to vládnuť. Podľa mňa je ale v  článku chyba, resp. v grafe krivky vývoja – „prvý prepad“ je isto hlbší ako „začiatok hrania šípiek“. A tiež si myslím, že na slovenské pomery sú jednotlivé fázy dlhšie – teda začiatočnícka trvá viac ako dva roky a aj prepad resp. fáza učenia chce viac času. Hold málo času trénujeme. Dokonca si myslím, že na Slovensku sa v tejto, teda začiatočníckej fáze, „zaseklo“ kopec hráčov a napriek tomu dosahajú na slovenských turnajoch poháre už dlhé roky. Áno, sú iba tam, nie ďalej .. nevšimli ste si nikdy, ako dokážu vyhorieť od jedného zápasu k druhému s rozdielom iba pár minút. V článku sa aj píše a treba si to všimnúť -  z tejto fázy do prepadu sa „dá dostať“ iba pravidelným hraním turnajov a pravidelným, opakujem, pravidelným niekoľkohodinovým tréningom, pri ktorom musím myslieť. Bezduchý dril, nie je žiadúci. Ak sa netrénuje dostatočne(tri - štyri krát týždenne hodinu či dve nestačí) tak do fázy prepadu sa ani nemusíš nikdy dostať. A potom je to „iba“ udržiavacia, resp. veľmi mierne sa zlepšujúca krivka a možno stagnácia. Dôverne to poznám. Je to celkom slušná úroveň(na slovenské pomery), ale je to stagnácia.

     Šípky som začal po krčmách hrávať ešte v minulom storočí. Tak 1995-96. Elektronická zábavka pri pivku. Prvý sisal mi kúpila frajerka(rok 2000) – asi nechcela aby som sa túlal po knajpách. Nemyslím, že to pomohlo. Nebolo to ako dnes – kliknem na net a vyberám. Musel som pre neho do bašty steelov na Slovensku, do Trnavy. Bol tam kamenný obchod s terčami, šípkami a sortimentom .. dokonca s možnosťou si vyskúšať šípky – viseli terče. Niečo neuveriteľné. Toto na nete nemôžeš urobiť. Nebudem sa rozpisovať o „vtedy a teraz“, o to v tomto článku nejde, chcem len, že dnes sa po kluboch hrajú steely po celom Slovensku a závidím(jasné .. aj doprajem) hráčom, že majú tieto možnosti – plus výber tvarov šípiek a všetkého od výmyslu sveta a jednoduchá dostupnosť.

     Po kúpe terča som bol „zimný hráč“. V lete nebolo času a asi ani chuti. Trénoval som od novembra tak do marca. Flákal som sa, príležitostné práce, často bez práce, času bolo dosť, bol som relatívne mladý a sprostý „šak nejako bude“, teda depresia žiadna, tak som hádzal šípky. Dosť, naozaj dosť, často celé dni a každý deň minimálne tri štyri hodiny. Ale naj výkonnosť som mal len niečo cez dva mesiace. Nie prvý, nie posledný mesiac. Skoro celý november sa vracal k tomu, čo som za trištvrte roka zabudol. Ten posledný mesiac už zas forma klesala, teraz to už viem, nenápadne sa zakrádal dartitis. Ale za rok to vyprchalo a keď som opäť v zime začal, tak vlastne na úrovni bez dartitisu, pred ním. A takto to šlo roky. Vravím .. na slovenské pomery, celkom slušná úroveň ale stagnácia. K súťažným šípkam som sa dostal tak o šesť rokov neskôr. Zobrali ma Solčany .. nemal kto hrať. Vycestovali sme do Košíc na ligu, resp. nadstavba to už bola, vtedy sa nehral jednorazový turnaj o majstra Slovenska v družstvách, hrala sa liga bez play off.

     Už desať rokov som hral, posledné roky aj keď len v zime, tak celkom intenzívne a prvý súťažný zápas som len mal pred sebou. Keď som ho dohral, nevedel som sa napiť .. tak sa mi ruky triasli. A tep ako po 100-ke v behu.

      Keď som sa objavil na slovenských turnajoch aj v jednotlivcoch, sa o mne vravelo ako o talente. Nemyslím, že som ním bol .. veď som už mal desať rokov hádzania za sebou, len súťaže som nehral. Vtedy som ale,  začal hrávať a trénovať už celoročne.

      Talent je podľa mňa ten, ktorý má peknú techniku od boha danú a aj mu to padá(taký Gerven, alebo Anderson .. to je pekná technika .. jasné, vyberám si TOP hráčov a aj keby som bol neznalý, tak sa zmýliť nemôžem. Ale nevravím to preto, že sú dnes dobrí, ale preto, že keď si pozriem ich videá s pred cca desiatich aj viac rokov, tak s minimálnymi zmenami robili to isté čo dnes, len priemery boli podstatne horšie – takže sa tréningom nedostali do dartitisu aj keď zrejme aký taký museli prekonať, ale rokmi sa zmenilo minimum pri ich technike, len sa kurva zlepšili. Ešte Rob Cross sa mi veľmi páči – myslím, že rastie konečne Gervenovi konkurencia.

      Ja som ju nemal. Techniku, Ruka veľmi vysoko, náprah, dvadsať čísel dolu lakeť a potom prudký odhod. Kam ma talent dotiahol? – sem tam som porazil dobrého hráča, sem tam som vysoko skončil na turnaji ale v rebríčku som bol naj okolo 15ky a ten „talent“ ma dotiahol akurát tak do brutálneho dartitsu a až tam som prirodzene prechádzal vo fáze učenia na akú takú techniku. Inak .. v čase keď to celkom padalo, som tak zo špásu na Kvasňovu radu(že ruka a šípka a miesto na terči v jednej rovine a z toho náprah kdesi ku brade) skúsil takto hodiť šípku. To bol tak pre mňa neprirodzený pohyb, že sa mi šípky nezapichávali do terča, ak som ho vôbec trafil. Áno sú hráči, ktorý sú aj s nepeknou technikou oveľa vyššie ako som bol ja, ale to sú ich maximá. Ďalej to nepôjde, nebudú hádzať priemery cez 90. Sem tam možno sa stane. Pravidelne nikdy. Síce aj nie pekná technika môže dovoliť devinu, proste to sadne .. správna dávka vodky, hviezdy a podobné pičoviny, ale 90kové priemery nebudú nikdy pravidelnosťou. Teda mám na mysli katastrofálnu techniku.

Keď techniku drbnem len do troch stupníc - úrovní(dalo by sa to aj do desiatich), tak niečo medzi katastrofou a peknou technikou bol aj niekoľkonásobný majster sveta E. Bristow. Tou „osmičkou“, ktorú robil medzi náprahom a zrýchlením pri odhode si spôsoboval opakovane dartitis. Na videách(s odstupom z rôznych rokov) je pekne vidno ako bojuje s momentom odhodu, teda dartitisom a mení „osmičku“ na menšiu .. vačšiu .. prípadne ju úplne vynecháva. V tých časoch mu to stačilo na niekoľkonásobného majstra sveta – dnes by bol kde v rebríčku PDC??

     Ak ste si všimli, tak som dartitis prvý krát nazval „momentom odhodu“.  A sme pri kameni úrazu resp. zdaru. Neviem či zámerne, alebo náhodou, Zochling v článku „mechanika hádzania šípky“, v stati „fáza hodu“ vynecháva „moment odhodu“. Teda ja by som ho tam rozhodne dal. Medzi spätným pohybom a zrýchlením musí byť predsa fáza „stoj“ – teda moment odhodu. Proste musí tam byť, fyzika jednoducho „nepustí“.

     Zabudni na to, ako stojíš, pokiaľ nie si chrbtom k terču(ale aj takí sú), zabudni ako držíš šípku(nesnaž sa na nikoho podobať) .. a už vôbec nie je dôležitá veľkosť krídielka, dĺžka násadky, lesklý či matný hrot a dokonca ani tvar šípky .. a kopec ďalších pičovín. Nie tak úplne, ale k tomu sa ešte dostanem.

Moment odhodu je to najdôležitejšie čo si musíš uvedomovať a sústrediť sa na to.

     Bez ohľadu na to, aký náprah robíš(krátky, dlhý, pomalý, rýchly, dvojitý), nerozdrb si náprahom silu a energiu odhodu. Teda náprah by mal byť pomalší ako odhod.

     Povieš si: „Čo to tu trepeš fandy“, veď aj top hráči ešte laborujú zo šípkami a „dochucujú“ tak naj formu“ .. a to robia po desiatkach rokov profi úrovne a napriek tomu cítia, že by to mohlo byť lepšie, ak zmenia šípku, letku, násadku ...!

      Áno, súhlasím, ale oni vedia, čo a prečo to robiť, ty to netušíš. A po druhé - „Aj ty hádžeš pravidelne priemery minimálne okolo 95? A po tretie - Aj ty máš sponzora jedného z výrobcov šípok a objavuješ sa na TV obrazovke a každou zmenou sa nájde kopec „ovečiek“, ktorí si nové a nové veci budú kupovať, lebo si tie nové zmeny testovaním „vymyslel“ Taylor? Ver mi(ale aj nemusíš), presne viem o čom hovorím. Ale miesto toho, aby som sa sústredil na dôležité veci, teda „moment odhodu“ a následne dobrý odhod a dobré zakončenie, som si vyrábal vlastné šípky a rôzne nádstavce a prechody z 2BA na 3M(video 2). Presnejšie, kreslil som si ich v Solidworks, okótoval si ich a vyrábal mi ich Jóži Gazso z 50g šípky kupovanej na Red Dragon, aleboz mosadze. Vyrábal tvary aké som nevedel zohnať a aké som si myslel, že mi pasujú. Proste jediné na svete. Vadili mi moje prsty – asi ich mám moc, alebo sú moc dlhé  – nevedel som kam ich dať, tak som zvažoval nad vyosenou šípkou – na videu na paličke z dreva je to vidno. Alebo, že si odjebem dva nedôležité prsty(ako Halepová v tenise s prsami urobila – móój ty bože). Dnes vravím – zbytočnosti. Ale!!! – toto všetko mi pomáhalo sa dostať z dartitis. A nebyť týchto vecí, teda nejakej viery a snahy, že to predsa musí ísť novými šípkami, tak by som zabalil šípky ešte pred poznaním. Aj som to na čas urobil. Keď som začal opäť hádzať, začiatok bol úžasný. Padalo to, cítil som to, dartitis bol proste preč. Kdeže!! Po mesiaci bol späť. Poznanie? – dartitis neodhybernuješ!! Teda znova a znova, nové šipky a drobnosti okolo, zväčšovanie diery v stene pod terčom a trápenie. A potom sa to proste začalo zlepšovať. Nie ale z jedného dňa na druhý. Veľmi nenápadko. Asi tak nenápadne, ako keď začal dartitis prichádzať. Čo mi okrem nových zmien(šípky, terče .. ) pomáhalo? Tma. Zas v úplnej tme nehádž – keď pôjdeš pre šípky k terču, nabúraš do steny. Myslím taká „skoro tma“. Raz tma na terč aj na ruku, raz čierny terč(existuje Lincoln, ale starý terč si môžeš nastriekať sprejom .. možno tým sprejom na semiš) a svetlo na ruku. Raz mierne svetlo na terč a tma na ruku. Ale týmito experimentami v tme, som aspoň dohodil k terču a šípka sa zapichla. Bez tmy to nebolo pravidlo. Keď som už ako tak dohodil v tme na terč, tak znova pri normálnom svetle a znova späť do tmy. Toto sa nedialo  tri týžne, ale  tri roky.  A keď sa to pomaly pomalinky začalo zlepšovať, a už som vedel ako na to, aj tak sa často dobrý pocit z odhodu šípky stratil. A vtedy som sa znovu, na pár minút vrátil do „tmy“ .. často pomohlo. Dôvod nepoznám a ani neviem či toto pomôže každému, ale za pokus to stojí. Všetci, čo sme dartitis zažili, hovoríme: „Ja som prežil jeden z najbrutálnejších“. Je to subjektívny pohľad, ale isto vypovedá o tom, aké to môže byť hrozné. Myslím, že prirodzená pekná technika od boha, teda od začiatku hrania šípok, by nemala takto zamávať s psychikou hráča pre dartitis. Myslím. Celkom by ma ale zaujímalo, či ju mali TOP svetoví, TOP naši či českí TOP hráči .. teda ak niekto viete? Myslím tých, ktorí dnes majú celkom peknú techniku a sú vysoko v ligách.

      Ak hádžeš šípky súťažne dva tri roky, možno aj desať ak málo trénuješ a si myslíš, že už máš dartitis za sebou, teda kápol si na to, ako presne čo zosúladiť a už teraz sa to bude len zlepšovať(lebo týždeň či dva ti to nešlo, potom si si kúpil nové letky, šípky, zmenil si dĺžku násadiek, dal si si urobiť na šípky grip, postavil sa trošku viac na pravo od terča, zmenil osvetlenie terča, máš ruku pri mierení vyššie či nižšie, viac naklonenú, menej naklonenú, ďalej či bližšie, robíš rýchlejší, pomalší alebo dvojitý náprah .. atď. a stalo sa ti toto poznanie prvý, či piaty, či desiaty krát a teda po určitej jednej zmene to zasa začalo padať a už mesiac je to stále dobré), sklamem ťa, si stále pred prepadom.

      Nekrútiš ale pri zápase, keď ti to nepadá, hlavou, že ako je to možné a vieš čo máš urobiť počas zápasu, aby to začalo padať? Tak prepáč, máš ho už za sebou.

      Odhod šípky sa dá poskladať z vyššie spomenutých vecí a mnoho ďalších. Keď chceš dobre a vyrovnane hádzať, tak musia pekne do seba zapadať. Všetko na pičný chlp. Pri učení náhodou, či úmyselne  niečo zmeníš a uvedomíš si túto zmenu a začne to fajn padať, si myslíš, že už je dobre. Ale po čase už nie je dobre. Zmeníš teda niečo – jak naschvál to bude to, čo si robil dobre, teda to si nemal vôbec meniť, ale nevieš to. Omyl pokus, alebo počúvaj niekoho, kto ti poradiť vie. Nebude to ale ten, kto ti odporučí zmeniť šípky a letky. 

       Je zaujímavé, aké majú top svetoví hráči rozdielne hlavne náprahy a aj momenty odhodu. Je to totálny rez rôznorodosťou a aj tak plus mínus hádžu podobné priemery, resp. nikto nie je neporaziteľný. Taký Chisnall, alebo Gurney .. minimálny náprah, zastavia na dosť dlhú dobu a potom odhod a to hlavne zápästím(Chisnal to má ale kési trhané, nevie nájsť moment odhodu – nie je mu to prirodzené a na môj vkus je vysoko v order of merit - myslím, že je to preto, že formát okruhu/málo legov/ a aj samotné MS/sety/ tejto technike prajú – nepotrebujem trvalú a dlhodobú výkonnosť, stačí vždy iba na chvíľku). Pipe .. ten sa zas snaží moment odhodu „prekvapiť“, plus ide lakťom dolu. Moment odhodu „lakťom dolu“ „hľadá“ aj Max Hopp a Durrant. Wright ho robí miernym oblúkom na zápästi. Suljovič zas veľkým oblúkom. Pre mňa TOP techniky majú Gerven, Anderson, Barneveld, Beaton, Noppert, Cross, White, Deren Webster a Bobey – sa čudujem prečo posledný štyria menovaný nie sú vyššie v rebríčku – možno tí mladý časom(Cross je už vlastne tam) budú a starým sa to už nepodarí – moment odhodu sa u nich deje prirodzene, pekne, bez trhania a dvojitého náprahu s minimálnym zastavením. Lewis zas moment odhodu časuje miernou „brzdou“ ku koncu náprahu – zvláštne ale, že to niekedy pri tretej šípke vynechá a aj tak ju jebne do trilpu – teda tú brzdu tam nepotrebuje a to je dvojnásobný majster sveta. Nemyslím, že je to ideálne, ale posledné roky vidím „dvojitý náprah“ u stále viac hráčov – Norris, Van de Bergh, Huybrechst ale boli aj starí harcovníci Vincent v. de Vort a Dolan, Part .. ale aj tak nejeden, možno všetci títo, majú devinu. Všetky ostatné techniky, ako tie „čisté“, ti síce „dnes“ možno pomôžu, ale sú to zbytočné pohyby a čím viac tých zbytočných pohybov robíš, tým je väčšia pravdepodobnosť, že urobíš chybu. Hlavne vo vypätých chvíľach.

      Napriek rozdielnym technikám majú všetci spoločné jedno. Správne načasovaný moment odhodu hodiaci sa k ich motorike, pri začatí odhodu robia hneď oblúk, či už zápästím, alebo predlaktím a veľká väščina z nich sa snaží „ruku doniesť“ až k terču. Teda nie vystierať lakeť. Často počujem: „musíš vystrieť lakeť“. Prd baraní. Potom sa sústredíš na sekundárnu, resp. nedôležitú časť odhodu, teda snažíš sa vystierať lekeť. Zle. Sústreď sa na to, že chceš ruku „doniesť .. hodiť za šípkou k terču“.

       V tom oblúku pri odhode som ja niekedy pociťoval v čase zlepšovania niečo, ako keď povedzme na šnúrke uviazaný kameň roztočím. Tá šnúrka je vlastne predlaktie, prípadne zápästie a kameň je šípka. Všetko sa vlastne deje lahúčko a cítiť iba „kilovú“ šípku a odstredivú silu.

       Keď už o tej kilovej šípke, tak čím ľahšou šípkou hádžeš, tým viac si prinútený „robiť“ správnu techniku.

      Tak ani ty sa nesnaž na nikoho podobať .. hľadaj proste pri šípkach dobrý pocit. V držaní šípky, postoji, odhode. Nič iné nie je dôležité. No .. teda ešte nejaké to pivko a drink .., ale nepreháňaj to. Nenabádam ťa ku chľastaniu, ak máš dobrý pocit aj bez alkoholu a cítiš sa pri šípkach komfortne, tak drink nepotrebuješ.

      Teraz si predstavujem takého angličana. Takého 50nika. Nikdy doma netrénoval, šípky hráva iba v hospúdke ale zo 30 rokov. Samo, že pri pivku. Nejaké mestské ligy a hlavne s kamarátmi po večeroch. Vybehneš do Prahy, kukneš na neho, technika katastrofálna. Ale za to priemery tesne pod 90. A furt. Myslíš že zažil dartitis? Akoby mohol, veď v kuse alkohol. Proste pohodička. Nerozmýšľa, zabáva sa.

Mi práve napadlo: Ale zlaté dobré časy sú preč .. stačí keď si to pozrieš od 1:30 do 2:15 .. cigaretky a pivko na „stejdži“.

https://www.youtube.com/watch?v=asCXVm5FlmA

Tréning doma:

      Drobnosť, ktorá ti na súťaži môže vadiť je, že doma máš terč v predpisovej výške a hádžeš bosí. Potom na súťaži sa ti môže zdať, že terč je nízko .. samozrejme keď nehádžeš aj tam na boso. 

       Myslím, že hovorené slovo(ešte k tomu hlasné), čiže telka, ti zruší polovicu tréningu. Chceš nechceš, počúvaš ju(prípadne pokukávaš po nej) a z dvojhodinového tréningu je pre nesústredenie sa, polovička v péčku. A keď tú druhú časť toho tréningu pri TV si sa dokázal sústrediť, ale akurát to nešlo a nevedel si čo robiť, ten tréning ti nedal nič. Síce možno od svojej prvej šípky trénuješ pri telke a pokecávaš si pri tom s frajerkou a dokázal si sa aj tak za dva roky rapídne zlepšiť, tak si vravíš, že je to blbosť, čo o TV hovorím, tak ja ti na to „Nevieš o čom rozprávam“. Ideálny je podmaz muziky bez obrazu, alebo úplné ticho.

      Ideálny terč je podľa mňa samozrejme sisal a s trojuholníkovým drôtom. Na elektronike hodíš akokoľvek, šípka zostane pekne kolmo, teda ak nemáš ročné hroty. Tam nevidíš výsledok správnej techniky odhodu. Len na sisale vidíš, čo si dokázal pri odhode. Mňa viac tešilo, že sú šípky všetky pekne rovnako naklonené a pospolu, ako keď boli ako slama, trebárs aj keď všetky v T20.

      A prečo trojuholníkový drôt? Keď sa dostaneš na určitú úroveň, možno sa pokúsiš o tréningový „úzky“ terč. Super, keď sa z hádzania na neho doma, dostaneš na súťaž. Dnes už skoro všade žiletkové drôty a triple a dable sa ti zdajú obrovské. A aj sú oproti tomu tvojmu tréningovému terču, čo ti visí doma. A keď sú také veľké, tak si veríš, že taký veľký tripl či dabl musím trafiť ako nič a hádžeš to tam s dobrým pocitom a aj to tam padá. Ale pozor  .. dlhodobo trénovať na úzky terč, keď samozrejme 5 a 6 kolá sú výnimkou ti môžu nabúrať vieru, že to stále vieš. Darmo si budeš vravieť „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ .. nebude to tak. Možno pred súťažou na pár dní si trénovať na úzky terč by bolo vhodné. Ale je to len pár dní. Kdežto, trojuholníkový drôt ti opticky síce zmenší dablové a triplové čísla, ale rozmer je štandardný. To znamená, že ti to tam bude padať normálne, tak ako si zvyknutý. Prídeš na súťaž a „voalá“ „dabl ako skriňa“, lebo žiletkový terč.  A z domu nie si rozjebaný na psychike z tréningového sisalu.

     A koľko a čo trénovať a ako? Na „AKO a ČO“ je možností a možností. Trénuj si hry, ktoré ťa bavia .. hocijaké, len aby ťa čo najdlhšie udržali pri terči zo záujmom a sústredením.

      Si na tej úrovni práve, že postavíš sa k terču(doma či na súťaži) a zo začiatku ti to prekvapivo padá aj nerozhádzanému a potom keď si zahriaty to prestáva ísť? Vieš prečo? .. odpoveď je v článku napísaná. Síce nie, že „ak ti to zo začiatku ide a potom nie, tak urob toto“, ale je to tam.

Psychológia:

      Tak toto je vysoká škola, ale tu som egreš aj ja, aby som rady mohol rozdávať. A podať takýmto spôsobom niečo, čo som si vyskúšal len v náznakoch, by bolo trúfalé. Hlava je v tomto športe naozaj dôležitá a vedieť sa vyrovnať so samotným tlakom je dlhodobý tréning. „Bárny“ je „zenový“, MGV má mentálneho trénera .. atď.

      Fakt sa bavím, keď mi kdejaký egreš čo hrá šípky dva tri roky, často krát kratšiu dobu, začne o hlave rozprávať. To, že si sa posral pri napínavom zápase, nie je o hlave. Len si sa posral, ako nejeden z nás pri napínavých momentoch. Skúšal si vtedy aspoň správne dýchať? Alebo si si aspoň predstavoval, že sa musíš sústrediť len na správne prevedenie techniky hodu a nie na výsledok? ..(a to ešte stále nehovorím o emóciách .. že myšlienky ich vlastne vytvárajú a nie naopak  .. Alebo o tom, ktorý typ myslenia je ten “tvoj“? – rozprávaš si v duchu?, alebo si predstavuješ? A čo si predstavuješ? A ako toto využiť pri hádzaní šípiek? Alebo ktorá z dvoch hemisfér je pre teba dominantná? Ako to využiť formou sugescie pri šípkach?) Ale ako sa chceš sústrediť na to, že čo máš urobiť pri vyhrotených situáciách, keď si sa ešte nenaučil, čo je treba urobiť rukou? Alebo ako tomu mám rozumieť, keď mi rozprávaš o „hlave“? .. že o desať, či dvadsať rokov hrania šípok si automaticky vyčistíš hlavu a už nebudeš pociťovať stres? Sklamem ťa, budeš! Lebo netrénuješ hlavu. A keď si už počul, že netreba myslieť, tak je to pravda, ale až potom, keď to máš všetko zautomatizované a zautomatizované to budeš mať, až keď dospeješ do úrovne poznania a potom v tejto úrovni budeš mať pri terči odchodené „maratóny“ s produktívnym a sústredeným tréningom. A už si tam?? Po troch rokoch hrania šípok?? Gratulujem .. o dva roky budeš isto majster sveta s priemerom 120.

Jedno je ale isté. Keď máš peknú techniku bez zbytočných pohybov, tak budeš hádzať lepšie vo vyhrotených situáciách, lebo keď necháš myšlienkam lomcovať tvojimi emóciami, narúša to tvoju sústredenosť na správne prevedenie.

      Jednoduchý pohyb, akýkoľvek, netýkajúci sa odhodu šípky, urobíš aj vo veľkom strese(trebárs beh), ale urob trojitý rittberger, keď si ho videl len v telke a si pod tlakom.

      Tiež  krútiš hlavou, keď nevieš zo šiestich šípiek trafiť dabla a súper si zlezie z 200 a po prvej „sedí“. Klasika – „triple pro diváky, dable pro peníze“ .. alebo aj „si len tak dobrý, akou najhoršou šípkou dokážeš zavrieť“. Len krúť .. len krúť tou hlavou. Doma na tréningu tiež vždy nezavrieš prvou .. ani druhou .. ani treťou. Tiež krútiš hlavou?!(a práve tu by si mohol) Tak prečo ťa to rozčuľuje na zápase?! .. veď hráš to čo vieš a čo máš natrénované. Akurát tak súpera psychicky „postavíš“ a namiesto sústredenia na ďalší vývoj zápasu sa sám rozhadzuješ .. pustíš si do hlavy myšlienku, že posral som to, ktorá ťa úplne opantá v čase, keď sa musíš iba sústrediť na to, čo robíš a čo máš robiť. Analyzuj po zápase .. do vtedy sa sústreď na techniku a hraj ako najlepšie vieš. Nič sa nedeje, keď nezačneš bingom, alebo100 až 140 po posranom legu – veď to je normálne aj z tvojho tréningu – chápeš o čom hovorím?! V tréningu tiež neodídeš na tri legy v rade takto katastrofálne .. že nezavrieš dve kolá či už zavrieť, alebo nepadá(a ak sa stáva, že „odídeš“, čo sa kurva máš čo rozčulovať na zápase, že ti to nepadá, kde je ešte k tomu na teba tlak). Ale len v tom jednom, prípadne v dvoch. Veríš si stále, lebo pohodička a začne to byť opäť dobré. Toto urob aj v zápase. Toľko k hlave.

      V čase keď, som bol v top forme a Tono Múdry ešte organizoval majstrovstvá západoslovenského kraja na úrovni, som stretol doteraz jediného českého účastníka MS PDC, Slava Navrátila a keď som sa ho pýtal po zápase s ním, že či zo mňa niečo bude(samozrejme som čakal kladnú odpoveď) ma schladil slovami: „Takých jak si ty, už bylo, uvidíme později“. Som sa cítil dotknutý, ale on vedel presne o čom hovorí. Bol som šípkarsky egreš a aj keď som hral už dosť dlho(on to nevedel, ale to teraz nie je podstatné), tak súťažne a pravidelne som začal hrávať až práve v tých časoch. Vedel, že keď budem málo trénovať, budem stagnovať a keď budem veľa trénovať, dovedie ma to do prepadu a odtiaľ sa nemusím nikdy dostať. To súťažne a pravidelne je tu dosť dôležité a píše o tom aj Zöechling. Myslím, že je dobre keď začínajúci šípkar hneď začne súťažne. Trénuje akú takú psychiku hneď od prvých šípkarskych krokov. I keď .. môže sa stať, že príde na nejakú ligu, lebo už mesiac trénuje doma na terči, narazí na blbú skupinu(pavúka), jeden mu tam drbne dve piate kolá, ďalší dvaja podobne a dovi dopo. Tak toto ho môže aj zlomiť. Ale ak nie je nakazený šípkarskym bacilom, nech ide.

      Na začiatku článku som spomenul vetu „trápenie pri šípkach“. Ale tu musím spomenúť, že aj veľa radosti mi šípky dali, naozaj. Spoznal som aj veľa správnych ľudí .. klamal by som, keby som povedal, že na blbcov som nenarazil. A našiel som si aj pár skutočných priateľov. A kopec kamarátov, ktorých keď aj po rokoch stretnem, uvidím úprimne rád.

      Ak chceš byť dobrý, veľa veľa trénuj(ak ti to zdravie dovolí), dve hodiny sú málo, nebudeš tu toľko ako Matuzalem. A všetky prachy ktoré môžeš, daj na obchádzanie turnajov. Ak máš iné priority(rodina, zamestnanie ktoré ti bráni denne dosť trénovať ...), čo je pochopiteľné, profíkom sa nikdy nestaneš.

      Nemám v úmysle viesť diskusiu k článku a odpovedať na otázky .. teda  ak by mal niekto záujem o nejaké spresňujúce a konkrétnejšie poznámky. Čo som chcel a čo som nezabudol, som povedal. Ale poteší ma akákoľvek poznámka ku napísanému. A to aj skúseného harcovníka, ako aj poznámka egreša. Rád sa dozviem niečo nové. Šípky ako šport si ma totižto získali a napriek môjmu koncu aktívnych šípiek, ich budem sledovať naďalej a rozmýšľať nad nimi.

Do puče .. vyhaslo mi v kachliach!

                                                                                                                                                                                                                                    -f-

28.03.2017

                              DC Podhorany stále kraľujú steelom!

V Sušanoch sa 25.03.2017 konal finálový turnaj MSR steelových družstiev. Do tohto turnaja sa kvalifikáciou prebojovalo 8 tímov a hral sa rovno KO pavúk. „Stačilo“ raz vyhrať a bedňa bola istá. Tým pádom štyrom tímom zostalo hrať iba o umiestnenie 5-8. Hralo sa do 10-teho víťazného bodu. V prípade dvoch výhier súčasne sa mohlo objaviť aj skóre s 11-kou.  

My sme vycestovali bez egreša Jura Vindiša(užíval si manželkin vianočný darček v podobe diváckej účasti na premier lige PDC v Manchestri), čo bolo veľké oslabenie v tíme – v kvalifikácii na MSR nepoznal prehru. Teda mohlo to byť oslabenie, ale Veronika Ihász sa ukázala v neskutočnej forme a výborne sekundovala chalanom Lacovi Dianovskému, Vladovi Zatkovi a Jozsimu Rucskovi. Fanúškovsko majitelský tím tvoril Andrej zo Sisou. Žial Zolo mal nakaučované rodinné záležitosti, takže spolu s egrešom boli s nami v spojení cez písmenká.

Priestory a rozmiestnenie terčov na tento počet ľudí(cca 60) boli už vyhovujúce, domáci urobili teplú váru(celkom chutnú kapustnicu), bola aj klobása .. takže na slovenské pomery celkom v poho. Isto by sa dalo kopec toho vytknúť(napríklad „dres code“ – dixáci nás chceli trošku pošťuchať pred finálovom zápasom – „dolu okuliare z čela“ – v poriadku, šak dres code. Ale pre koho platí dres code? Len pre nás? Nekňučíme, neprskáme, neukazujeme na prehrešky ostatných tímov čo sa dres codu týka .. veď načo aj. Poslušne dávame dolu brýle. Potom zas počas zápasu – prečo sedíme na stejdži?! Nevadí, že počas celého dňa tam niekto posedáva .. že sa pred našim zápasom pýtam kapitána dixákov, či tam môžeme sedieť a je nám to povolené .. proste nervičky tečú .. veď prehrávajú o štyri body, tak treba nájsť príčinu. A na miesto „prosím, vadí nám to, nemohli by ste sa presunúť“ hneď „haf haf“ a blbé poznámky. A podmienky rovnaké? – kedy sa losovalo kto kde bude hrať? To je ale náhoda, že si práve dixi vylosovalo stejdž hneď od začiatku a v prípade finále budú zvyknutý na priestor .. osvetlenie .. na bod na parkete, kde sa stavať k terču – nevadilo nám to a možno si to aj zaslúžia, veď vždy pomáhajú drobcovi stavať a baliť stojany a terče), ale poďme od opačného konca – hodnotím pozitíva a snáď sa konečne stanú štandardom a budú sa pridávať nové dobré veci. Nemôže sa prijať(či zamietnuť) návrh každého, to by bol galimatiáš a tak či onak, zodpovednosť nesie vedenie steelov.  Ale zvážiť by sa mala každá ponúknutá pomocná ruka v akejkoľvek forme.

V prvom kole sme dostali už tradičného súpera Bukovinku Zvolen v zložení Tuharský ján, Rafaelis a Horník Pavlovia, Rojík a Tuček Petrovia a Blazsek Francisc. Tento zápas zvládame s prehľadom 11:1. Zaváhal len Józsi Rucska a pre Paliho Rafaelisa cenný skalp.

V semi na moje prekvapenie nekladú veľký odpor ani Garžoľ z Bardejova pod vedením Fera Miku. Sekundovali Martin Ševcov, Dorin, Vavrek, Tipul a Vanta. Zápas vyhrávame 10:2. Jednu prehru utŕžil Zatko s Mikom a druhý sme stratili vo dvojiciach, keď Laci & Veronikou nestačili na dvojicu Mika & Dorin.

Mohli sme si oddýchnuť, kým sa dixáci trápili v semi s výborne hrajúcim a nabudeným  REMIXom z Bratislavy. Nakoniec Toi Toi Dixi bol náš finálový súper.

Zápas nezačíname najlepšie. Prehráva naša jednotka Rucska s Dudášom. Ale Vlado, Laci a Veronika vyhrávajú. Veronika dáva dolu dva týždňe čerstvého majstra republiky Ota Zmelíka – nádhera! Druhé kolo prehráva náš lukostrelec Laci. A ostatní výhry. Veronika zvláda zápas aj s M. Dudášom. Priebežne 6:2. Štvorbodový rozdiel zostáva aj po dvojiciach – 7:3. Potom na nás prichádza akýsi útlm. Veronika nečakane nezvláda zápas s Nagyovou, Laco s Milanom a Vlado s Otom. Ale stále vedieme o dva body. V poslednej štvrtine stav 9:7 a pred nami posledné dva zápasy. Laci vs Nagyová a Veronika vs Milan Štefaňák. Keď obaja prehrajú, ide sa do predĺženia. . len jeden z nich keď vyhrá, sme majstri. Nakoniec vyhrali obaja .. Veronika o sekundu skôr ako Laci. Získavame tretí titul v rade!!

Začul som po zápase, že Milan Štefaňák im nezahral a to bol „kameň úrazu“. Toto si nemyslím.  Milan predsa nemohol prehrať štyri zápasy, keď hral iba dva – myslím do stavu 6:2 pre nás .. tam predsa prehrávali aj ostatní. A otáčať štvorbodové manko proti silnému súperovi ...

Cestou dávame výbornú večeru na kolibe a potom zbieram dresy, aby som dal každému našiť ďalšiu hviezdičku. Jurovi King Vindišovi ale len tretinu z hviezdičky, veď hral len polovičku kvalifikácie a na finále nebol :-). A potom cestou, ako obyčajne od Laca, dostávame dvojhodinové sexuálne školenie.

Hodnotím našich: Tentokrát nie jednotlivo. Veď sme tím. Počas celej sezóny „pohoda, klídek, tabáček“, kopec srandy a do toho parádne šípky. Ďakujem Vám všetkým a máte môj obdiv, že to so mnou ešte zvládate a spoločne dosahujeme takéto nádherné výsledky. Osláviť sme stihli len čiastočne, ale dobehneme to začiatkom leta v Polovčáni na posezónnej akcii. 

                                                                                                         -f-

14.03.2017

                                                          Quo vadis slovenské steely!!!

Včul v sobotu, 11 marca 2017 sa v Sušanoch pri Rim. Sob. konali už neviem koľké MSR jednotlivcov a dvojíc steelových šípiek v troch kategóriách – baby, juniori a muži. Neviem koľké píšem, lebo naozaj neviem koľké, ale skôr som tým myslel, že neboli to rozhodne prvé, ale vyzeralo to tak .. z hľadiska organizácie samotného turnaja.

K výsledkom našich. Juraj egreš Vindiš spolu z Vladom Zatkom skúsili dvojice a „len“ finále. Nestačili na východniarov na Milana Nagya a dobre hrajúceho Gaba Váraljay-a. V jednotlivcoch žiaľ Vlado neobhájil. Vo finále sa hecol Oto Zmelík(kaňour jeden) .. keď sa najprv v semi, keď využil zaváhania na dabloch Jura Vindiša prelúskal do finále a tam zdolal už spomínaného ďalšieho nášho hráča Vlada Zatka. Podrobnejšie a aj o iných kategóriách na http://www.steeldarts.wbl.sk/. Chalani z dvojíc len striebro a z jednotlivcov 3. a 2. misto je aj tak pekné. Gratulejem. A aj víťazom patrí gratulace.

Ale tí, tí zo steeldarts, tam asi ani neboli .. bo nedočítal som sa nič okrem výsledkov a myslím patrilo by sa. Patrilo by sa aspoň „Pardón, ospravedlňujeme sa tým, ktorí to myslia zo šípkami vážne, nevyšlo nám to a do budúcna isto urobíme nápravu“. A tým teraz nemyslím, tých domácich zo Sušian, ktorí to organizovali, tým myslím tých z vedenia steelových šípiek, ktorí pochybujem, že okrem prečítaného meailu chalanov zo Sušian „máme priestor“ boli pozrieť, zisťovali možnosti stravovania, veľkosť priestoru ... Vždy som vravel, že je normálne keď tí čo niečo robia si za prácu zaslúžia prachy. Ale za toto? Preboha prečo sú každé druhé MSR steelov prúserové?! Aby som periférne pri hádzaní šípiek počas zápasu videl a čakal, že mi niekto kopne do päty?! A stalo sa to snáď všetkým a niekoľkokrát! Aby som si jedlo objednával dve hodiny vopred a priniesli mi studené oškvarky – to ako miesto kebabu. Šéfovia steelov .. dávate na toto pozor pri udeľovaní organizácie?! Odkiaľ to majú vedieť tí, čo ešte neorganizovali turnaj?! Zalté dobré časy v Bábe, Novákoch, Podhoranoch .. neboli to exkluzívne priestory, ale Juro, Peťo alebo ja(samozrejme za podpory celých tímov) sme si dali prácu s prípravou min dvoch teplých jedál a polievky a bolo dosť miesta aj na hranie. A isto aj iný organizátori, ale hovorím o tých, o ktorých viem, že to robili dobre. A aj teraz čo viem tak boli ponúknuté iné vhodnejšie priestory .. prečo na šéfovia steelov nereagovali?! Že ponúknuté priestory boli ďalej od východu? Veď niektorí východniari sa skoro otočili, že v Sušanoch sa hrať nedá .. že radšej urobia plus 200km, ale aby boli podmienky prijateľné. Viem, že steelové šípky a netešia viacdňovým turnajom, ale veď ide o MSR! Za hodinu surfovania na nete musím mať kemp s priestormi, stravou a ubytovaním. A zadara. „Dobrý deň, volám sa Jožko Púčik, v sobotu toho a toho Vám sem donesiem 120 ľudí a chcem priestor na 8 stojanov na terče. Bude sa tu hrať v piatok večer a v sobotu celý deň. V piatok a možno aj v sobotu sa dokonca pár šípkarov ubytuje. Predpokladaná Vaša tržba za víkend 2500€. Máte niečo pre nás?“ V piatok urobím warmupku, v sobotu hlavné turnaje. Kto chce môže prespať. Kto nie príde na otočku. Ale pre tých z ďaleka a čo to berú vážne, bude tá možnosť prespať – a aj pre tých čo potrebujú nejaké tie drinky na dobrú hru. V lete si urobím z krabice kasičku, prelepím ju páskou, napíšem na ňu MSR steelov 2018, každý mesiac tam hodím 5evri a na MSR 2018 idem a ani to buksa nepocíti.

Ešte k aktuálnemu osvetleniu terčov „ala TARGET“. Vyrezali dno zo suda, oblepili ledkami a svetlo je hotové. A keď chce rozhodca vidieť či šípka je v dabli(týka sa to ľavej strany terča), tak buď vyruší hráča, alebo riskuje ďalšiu šípku do „krka“. To kto preboha vymyslel?? To nemáme kde dať peniaze?

A keď už o tých peniazoch .. pred časom som na fórum na steeldarts „hodil“ výzvu ako to vlastne z tými peniazmi je. Jediný, kto mi z vedenia na to reagoval, bol olilongi777. milý olilongi777, prepáč, ale vieš o tom prd. Lebo prd ti o tom povedali. Všetka česť, že aspoň jediný máš gule k tomu čo to povedať. Ale zas keď sa pýtam ako to s tým financovaním steelov je, tak mi nemôžeš odpovedať otázkou, či myslím takú excelovskú tabuľku s výdavkami za šípky, ktorú ty nevieš od sofťákov získať. To je niečo, na čo som sa vôbec nepýtal. Chcel som a chcem, dúfam že nie som jediný, už konečne vidieť príjmy a výdavky za licencie a 20% zo štartovného na réžiu kam a koľko išlo!! A možno aj oželiem neoverené, že Tono, keď odovzdával stojany a organizáciu slovenských steelov, tak nechal v kase liter. Chcem vidieť a vedieť ako, komu  a na čo sa rozdeľovali peniaze za licencie hráčov od kedy sa licencie platia s tým, že pôjdu pre repre(potom som síce počul, že réžia na ktorú sa vyberá 20% zo štartovného, teda poháre, presun stojanov, žiarovky, fixky nestačí na pokrytie spomínaného, tak sa na to použili peniaze z licencií – čo sa mi vôbec nepáči, lebo bolo červenou napísané, že to ide pre repre – prípadne potom pre družstvá, ale stále nikde nevidím ako a komu!!). Vypracoval som tabuľku z dostupných informácií na hlavnej stránke steeldarts s počtom hráčov a účasti na slovenských pohároch, teda vieme koľko presne sa prispelo za jednorazové licencie, za celoročné licencie, na štartovné – teda vieme koľko je presne 20%. Tabuľku viem dotyčným poskytnúť a stačí do nej doplniť výdavky a „voilá“ vypluje mi to presné čísla. Samozrejme mínus liter čo prispel na repre do anglicka .. teda ka nie viac, ale aj to sa dá preveriť. Tak pohneme sa už konečne k nejakým číslam??

25. marca sa náš klub DC Podhorany pokúsi obhájiť tretí krát v rade titul zo steelových družstiev. Trošku odvážne slová, keď sa tam strojíme bez dvoch hráčov základu, ale cieľ je jasný a neskromný. Vzhľadom k zostave, poteší aj bedňa. Good darts. 

                                                                                                    -f-

13.02.2017                         Druhé kvalifikačné kolo na MSR.

„Steeliari“ v sobotu 11.02.2017 merali opäť cestu do Zvolenskej Slatiny kde sa pokúšali prejsť kvalifikačným sitom o postúpiť do finálového turnaja, ktorý sa bude konať 25.marca kdesi pri Poltári .. pre západňárov pánu bohu za chrbtom. Ale čo môžeme vyplakávať, do teraz sa východňare trepali sem západne. Z času na čas môžeme aj my zo západu vyskúšať, aké je to vyraziť pred šiestou a domov prísť po polnoci – teda verím, že finále nás neminie.

To hovorím aj preto, že sa nášmu tímu, neviem akým zázrakom, podarilo do služieb DC Podhorany zlomiť najlepšieho šípkara z „rádu lukostreleckého“ .. Laca Dianovského. Ukázalo sa, že to bol krok správny bo Laci šípky rozhodne hádzať nezabudol čo bolo potrebné, lebo Fandy bol v prvých zápasoch len do počtu. Dobré je to ale hlavne z hľadiska finálového turnaja – Laco splnil limit 25% a môže hrať. A toto bude veľmi dôležité, lebo egreš Juraj KING Vindiš už na nás kašle. Včul si dal operovať koleno, aby s nami nemusel do slatiny a na finále sa rozhodol absolvovať premier ligu PDC - zatiaľ len ako divák.  Vlado s Rucskom stále veľkým prínosom pre náš tím zahrali štandard a veľkú väcšinu povyhrávali. K tomuto výjazdu sa pridal aj prezident klubu Zolo Sabo(kapitánom je tento rok fandy), trochu aj hral, ale hlavne písal, čo bol isto veľký prínos. V skupine sme s prehľadom vyhrali opäť všetky tri zápasy postupne s Moravcami, následne sme zdolali dva novozámocké tímy Borku a Južný teror.

Štatistiky: DC Podhorany vs DC Zlaté Moravce už tradične na steely posilnené o Peťa Jakubisa a Stana Kripnera, spolu s Vladom Rajnohom, T. Kurdim a J. Stankom zdolávame 14:4. Valdo, Józsi, Laci všetko povyhrávali, Zolo 1 zápas/ 0 výhier, druholigista fandy 5/2.

DC Podhorany vs Borka v zložení Čučka, Varga, Belušiak, Kemenický a bratia Kajanovci. Túto grupu dávame dole v pomere 14:2. raz zaváhal fandy, raz Zolo.

DC Podhorany vs Južný Teror, ktorí prišli s Ferom Šulcom, Norom Keszim, R. Páal-om, Domanizsom, Polákom a Marekom Hlavatým. Keď už bolo rozhodnuté, že postupujeme oba tímy a už všetci(aj naši aj súper) drbali na to(Fero zdrhol hrať hádzanú, Norovi sa už po dvoch výhrach nechcelo, naši hrali aby sa nepovedalo), sa konečne ukázala sila „kapitáňa“ fandyho, keď vyhral všetky zápasy. Vlado s Lacom prehrali po dva zápasy, Rucska jeden – konečný stav 13:5.

   Dúfam, že sa stretneme toho 25.marca na finálovom turnaji v Sušanoch všetci, teda okrem Jura Vindiša – ale ten isto budem duchom s nami. Priebežné naše výsledky si ale po skúsenostiach z posledného kola, radšej zistí u nikeoho iného ako u mňa a Vlada :-). A že sa hecne aj Andrej a do vtedy bude jeho mačátko už veľké, aby vydržalo deň samé.

                                                                                                                     -f-

29.01.2017                         Finále Nitrianskej ligy

Tento článok nie je o našich hráčoch, je to hlavne poďakovanie a pochvala Jarovi Opralovi. Väčšinou sa do niekoho obúvam, lebo som nespokojný. Ale keď je za čo a tentokrát rozhodne je ... tak aspoň krátko.

„Yarinho“ urobil to o čom dávno sníval. Atmosféru. Atmosféru takú, akú si šípky rozhodne zaslúžia. Neodradilo ho, že sa viackrát nepodarilo či už letákmi, inzerciou .. prilákať nadšencov šípiek do Zvonice na ligu. Skúšal a učil sa do vtedy, kým to nepriviedol priam do dokonalosti. Nebol som na lepšom turnaji na Slovensku a ani som o lepšej atmosfére nečul. Dal si opäť nemálo roboty s prípravou originálnych cien ... a to nie lem pre víťazov, ale aj plná účasť a fair play boli hodnotené. A kopec roboty s prípravou hlavného turnaja. Vo Zvonici sa premietali šípky na plátno „koler“ mal mikrofón, DJ hral muziku pri nástupe hráčov na „stejdž“, moderoval Jurík z TV Nitrička, nehúlilo sa v priestoroch, Peťo podával grilované kura a rodinní príslušníci a priatelia povzbudzovali tých svojich  .. no čo Vám budem rozprávať, vo Zvonici sme v sobotu zažili malú Ally Pally. A ako Jara poznám, má kopec nápadov, ako ísť v budúcnosti o level vyššie. Parádna robota Jaro!!

                                                                                                         -f-

08.01.2017

                              DC Podhorany začali obhajobu celkom dobre ..

.. keď vo Zvolenskej Slatine v sobotu 07.01.2017 v prvom kvalifikačnom kole hlavne KING, vlastným menom Juraj egreš Vindiš, zostal po 15 zápasoch ako jediný Podhorančan neporazený. Józsi, Veronika a Vlado stratili po zápase.

Pre dvetisíc dôvodov sme vycestovali v oklieštenej zostave, ale za to v plnej sile.

 Mohlo to dopadnúť všelijako – 7hodín hráš, alebo píšeš a to môže na záver dňa priniesť  následky v podobe únavy a prehier. Našťastie nestalo sa a na budúce to fandy musí lepšie „zmenežovať“. Takže 11 februára v ďalšom kole to bude isto lepšie. V prvom zápase sme DC Zlatým Moravciam toho moc nedovolil .. konečný 16:2, prehrali Vlado s Veronikou. Ďalšie dve mužstvá v našej skupine sú Novozámčania Borka team a Južný Teror. S „borkou“ 16:0, ale hlavná previerka nás čakala  s „teroristami“, ktorí tiež vyhrali oba svoje zápasy. Aj tak začiatok vyzeral. Terorista Noro dal dolu našu jednotku Józsiho a ... potom z našich už nik neprehral. Konečný 17:1. Po príchode sme si ich s Worikom  pomojkali a zohriali v kuchynke čajom a pizzou. Chceli sme sa aj porozprávať, ale nadalo sa ... KING sa tiež natlačil do kuchynky a keďže bol za hviezdu, museli sme iba počúvať :-). Ďakujem „Veroč“, Juraj, Vlado a Józsi za pekný vstup do novej sezóny.  

                                                                                                                   -f-

12.10.2016

                    Steelom stále vládnu hráči DC Podhorian!!

Druhé kolo slovenského pohára jednotlivcov a dvojíc konané 12.novembra 2016 sa stalo korisťou našich, Vlada a Jura. Vo dvojiciach berú domov poháre za prvenstvo, keď finále ovládli 3:1 proti „vychodňare“ Gabovi s Pitkinom - toto neviem ako sa mohlo pitkinovi podariť :-). Na treťom mieste skončili dvojice teroristov - pozor na nich v družstvách.

Potom sa hrali jednotlivci a na pódiu opäť naši. Juraj Vindiš v osmičke najlepších zdoláva F. Miku,  ale Vlado Zatko v semi, aj keď má rád toho egreša,  ho už do finále po výhre 5:1 nepúšťa a kinga konečné tretie miesto. Do finále z druhej strany pavúka sa prebojoval Milan Štefaňák, keď poráža Erika Poliaka. A Milan je aj nad sily nášho Vlada a vyhráva druhé kolo slovenského pohára. Víťazom gratulácia.  

Jáj ... toť ešte skúšali títo dvaja naši uspieť na Hungary Open, ale bez výraznejšieho úspechu. Lepšie skončil Juro Vindiš a to až na 33.mieste.

                                                                                                             -f- 

15.10.2016               Región v steeloch západ.

V Trenčíne sa v sobotu 15.októbra uskutočnilo ďalšie kolo regiónu západ.

Prakticky stále na začiatku sezóny steelových šípiek sa ukazuje dobrá forma hráčov DC Podhorany, až na to finále :-). Obaja naši, Vlado s Jurajom, bojovali vo finále tohoto regiónu. Predsa len naša hviezda Vlado, „egrešovi Kingovi“ nedal šancu a vyhral 5:1. Vlado sa do finále prepracoval v semi cez Ota Zmelíka a Juraj prešiel cez nebezpečného „teroristu“ Nora Keszi-ho zo zámkov.                                                                                                                                  -f-

26.04.2016

                                               Koniec základnej časti!

V nedeľu sa odohrali ostatné kolá základnej časti. My sme privítali Púchov a Žilinu a napriek tomu, že sme oba zápasy vyhrali, nepodarilo sa zvíťaziť v základnej časti resp. kvalifikácii na finálový turnaj. Nevadí, veď sem tam dixákom niečo nepodstatné pustiť musíme a druhá postupová priečka na finálový turnaj v polovici mája nám dáva dosť dobré výhliadky na postup zo skupiny. Tabuľka je neoficiálna a vzhľadom k tomu, že sa mi už neposielajú všetky výsledky, tak ani nie je úplná. 

                                                                                                                            -f-

15.03.2016

Obhájili sméééééééééé!

Nádhera, Dart Club Podhorany opäť titul.

V nedeľu sa v Bábe konali MSR steelových družstiev. Cestu meralo osem družstiev ktoré si vybojovali postup z kvalifikačných skupín – prišlí hráči aspoň trošku rozriedili organizačný klan Kinga – kam kuknem, tam Vindiš ... brat, otíc, robka, ale púlka ze sédmich synú ...

Kapitáni pred časom rozhodli, že aj na finálovom turnaji sa budú hrať skupiny, postup si vybojujú prví dvaja, tretie miesta pripadnú neúspešným semifinalistom. Čiže pre najlepších, celkom náročný turnaj. Skupina „A“ -  DC Podhorany; Dart Club Nitra, DC Zlaté Moravce, DC Dubnica nad Váhom. Skupina „B“ - Dc Toi Toi Dixi Bratislava; DC Bukovinka Zvolen; Južný Teror; Remix.

Pre nás sa začal deň dosť na p.. „nechcem zahrešiť“. Našťastie sa to netýkalo šípiek. V šípkach sa pred finále odovzdali poháre za umiestnenia v kvalifikačných skupinách – pre nás bez prehry prvé miesto, trošku sa polemizovalo či pustiť hrať hráčov resp. tímy, ktoré nemali drescode vôbec k terčom – vyhrala síce ľudskosť, ale čo na to tímy, ktoré sa kvôli tomuto pravidlu vôbec do kvalifikácie ani nepustili? Netuším, prečo sa vôbec dáva o takomto niečom hlasovať. Hlasoval aj Ježo?? Chlapi nič proti nikomu, ale kurva sú tu predsa pravidlá!

  Skupinu po ľahky vyhrávame a je jasné, že domov vezieme pohár aspoň za tretie miesto.  No na obhajcu toto doteraz bola povinná jazda.

V semi narážame na zo skupiny „B“ druhého postupujúceho a tým je DC Bukovinka Zvolen v zložení Rafaelis, Tuček, Tuharský, Horník a Blažek. Tu, v nadstavbovej časti  sa už zápasy nedohrávali do „konca“, iba do víťazného desiateho bodu. A ten neponechal ako libústku Jura Vindiša, ale víťazný bod ukoristil Andrej nádherným zavretím 140(T20 T20 D10) v zápasoch dvojíc 701 DO spolu s Veronikou, ktorá si hodila v tomto mači bingo. Demontáž v priamom prenose, vyhrávame 10:0 a ideme do finále. Forma pred finále gradujúca, čo bol dobrý prísľub na obhajobu. Lenže dixáci na druhej strane pavúka tak isto deklasovali Nitru 10:0.

Takže bez prekvapení a vo finále nastúpili proti sebe favorizované tímy.  Po prvej štvrtine 3:1 pre dixi. Vyhráva len Juraj King Vindiš nad Dušanom Striešom. Vlado Zatko, Laco Dianovský, József  Rucska síce všetci s vyhratým legom, ale  s celkovou prehrou. Druhá štvrťka 2:2, čiže celkovo 5:3 pre dixi. Tu berú body Vlado s Józsim. Ide sa na dvojice na jeden 701-vý leg. Vindiš & Dianovský proti Zmelík & Dudáš prehrávajú, Rucska & Zatko proti Strieš & Štefaňák berú výhru. Stav stále +2 pre dixi, čiže 6:4 a my nie a nie to zlomiť. Lenže prichádza tretie štvrtina(keď nerátam dvojice) a tá je v náš prospech 3:1. Vlado nad Milanom Štefaňákom, Juraj zabral nádhernou hrou nad Otom, to ale musel, lebo proti  Otovi Zmelíkovi sa v jeho aktuálnej vynikajúcej forme uspieť inak ani nedalo, József výhra s Dušanom, len Laco sa stále nie a nie chytiť a ako jediný ešte vo finále nebodoval. Ale priebežne veľmi nádejne 7:7. Nástup do statnej štvrtiny katastrofa – Juraj aj Valdo opäť síce po legu, ale proti Milanovi resp. Otovi to nestačilo. Sú pred nami posledné zápasy zapísané na hracej listine. Stav 9:7 a dixi stačí jeden upotený bod a sú majstri. Ale tu sa Dianovský nasiera, že nebude predsa jediný bez výhry a ... 8:9, Rucska štandard 9:9 a veľký výdych.

Predĺženie malo v steelových družstvách novinku – s každého tímu vyber hráča, ktorá v jednom jedinom legu, legu smrti 501DO, rozhodne kto postúpi, v tomto prípade, kto sa stane majstrom republiky pre rok 2016. Nasadzujeme Józsefa Rucsku, dixáci Milana Dudáša. Chytáme sa za ramená, „šak sa idú kopať jedenástky“ a s tlakom a tepom cez 150 sledujeme dianie na ihrisku. Rozhod na stred vyhráva Milan – zle je. Na dabli je ale prvý Rucska – jedinou šípkou. Nedáva. Dixáci výdychom skoro sfúkli stojany. Ide Dudáš a pripravuje si pred poslednou šípkou D16. Míňa von - stojany sme skoro sfúkli My. Rucska prvú šípku na D10 dnu, druhá na D5 nad a tretiu maďarisko jeden bez nervov vsietil do D5. DOBRÁ LOBDA, sme majstri!! Za podpory fanúšikov(Nitrania ups Nitrančania, naši susedia predsa len okrem sledovania bez pochýb kvalitných šípiek predsa len boli zrejme naklonení k našej výhre) v dráme do poslednej možnej šípky(po tomto by sme sa snáď dohodli už na remíze) berieme opäť titul SR. V tomto zápase keby brali titul DC Toi Toi Dixi, nemôžeme povedať pol slova, hrali skvele a nepamätám krajší vzájomný a dramatickejší zápas. Ale koniec koncov oni majú titulov už dosť :-), my len štvrtý. Tentoraz im zostalo striebro. Bronz si berú Dart Club Nitra a DC Bukovinka Zvolen.

Turnaj myslím dobre organizačne zvládnutý, predsa len Bábania s Drobcom nerobili prvý, o deviatej vybavčo, potom večera pre nás a ešte oslavy na domčeku a bohatší o nové slovíčka. Tystambull sa isto ujme :-) Zainteresovaní vedia.

Zolo Sabo – kapitán, Veronika Ihász, Andrej Benďák, Vlado Zatko, Laco Dianovský, Juraj Vindiš, József Rucska .... boli ste skvelí, ste najlepší, ste majstri ... mám Vás rád. Je fasa pocit hovoriť tieto slová, že ani pri jednom mene nemusím pochybovať, či je tomu tak.

                                                                                                                     -f-

07.03.2016                    

Zdá sa, v elektronike rozhodnuté.

Po nedeli KNV Nováky isto nie a Z. Moravce už iba teoreticky – Žilina už nesmie získať ani bod a moravčania musia vyhrať všetko. Zápasy Dixi s Podhoranmi a Moravcami boli preložené na apríl, takže boj o prvenstvo v elektronike – západ a vôbec celkové poradie sa natiahne tesne pred samotné májové MSR v Novákoch.

V elektronike bude chvíľku kľud, ale blíži sa sobotný finálový turnaj steelov a nás čaká pokus o obhajobu. Všetko to vypukne v kulturáku v Bábe o 9:30 hod. 16 steelových terčov, osem mužstiev, asi 70 sád šípiek, kopec accessories ... dve skupiny. Verí si každý, ale pravdou je, že stávkovka BET 365 už vypísala kurzy, ktoré jasne hovoria pre obhajcu: DC Podhorany – 1,6; „hneď“ za nami sú DC Toi Toi Dixi s kurzom 2,3. Bronzové stupne sa predpovedajú REMIX-u a Dart Clubu Nitra a toto všetko bude chcieť zmeniť štvorica hladných po medaile – DC Dubnica nad Váhom, Južný Teror, DC Bukovinka a DC Zlaté Moravce. Tešíme sa na sobotu a Good Darts!  

Jaj .. ešte jedna vec – keby máte chuť a možnosť podporiť riadne registrované občianske združenie DC Podhorany 2% z daní a v minulom roku sa Vám darilo byť aspoň zamestnaný, tak neváhajte – nie je jedno či ich dáte štátu, kde sa aj tak stratia v neznáme, alebo nimi podporíte náš klub. Bližšie info tu na hlavnej stránke „Občianske združenie 2%“, alebo kontaktujte priamo mňa.                                                                                                                                                                                     -f-

21.02.2016

DC Podhorany vs DC Zlaté Moravce

V nedeľu sa odohralo ďalšie kolo extraligy západ. Odvetné kolo „dvojičiek“(považie, nitra a horná nitra)môže v konečnom zúčtovaní rozhodnúť o tom kto postúpi na MSR a komu zostane čierny peter. Zo dna tabuľky sa po víťazstve na Prievidzou odlepili Nováky, ale nepotešila ich Žilina, ktorá dokázala vyhrať v Púchove a tým si udržala rovnaký náskok. Prievidza sa po výhre v ZM stále drží na ostatnom postupovom mieste. Podhorany sa vrátili na čelo tabuľky a dixi aj keď dnes nehrali, si vďaka odohratým zápasom iných mužstiev zabezpečili ako prví tím zo západoslovenskej časti kvalifikácie  istý postup na MSR. Podhorany postup ako majster SR 2015 majú istý od začiatku.

Podhorany do Moraviec vycestovali v zložení Andrej Benďák, Vlado Zatko, Laco Dianovský a KING Juraj Vindiš – inak je to egreš, ale že máme mu tak hovoriť, lebo aj v Bábe ho tak volajú, že KING. Domáci v zostave Vlado Rajnoha, Luboš Slosjar, Tomáš Kurdi, Peter Kazík a Adam Jakušík  dokázali s majstrom uhrať 3 body. Andrej v prvom zápase pobil frontmena Z.Moraviec Vlada Rajnohu a povedal si, že plán splnený, zápas je výborne naštartovaný  a stačí. A po štvrtinách 0:4, 1:3, 1:3, 1:3 sa zrodil konečný výsledok 3:13. Štatistiky: - Vlado Zatko 4 zápasy/4 výhry, Andrej Benďák 4/1, Laco Dianovský 4/4, KING Juraj Vindiš 4/4.

Nás ešte v softoch a to už len na domácej pôde, čakajú tri zápasy prvý s Dixi, potom Žilinou a Púchovom. A tieto vlastne rozhodnú o víťazovi skupiny.

Ale ešte pred tým, 12. marca v Bábe, sa uskutoční finálový turnaj o MSR steelov, kde sa pokúsime obhájiť titul.

Jaj .. ešte jedna vec – keby máte chuť a možnosť podporiť riadne registrované občianske združenie DC Podhorany 2% z daní a v minulom roku sa Vám darilo byť aspoň zamestnaný, tak neváhajte – nie je jedno či ich dáte štátu, kde sa aj tak stratia v neznáme, alebo nimi podporíte náš klub. Bližšie info tu na hlavnej stránke „Občianske združenie 2%“, alebo kontaktujte priamo mňa.

13.02.2016

Steely Zvolenská Slatina!

Vo Zvolenskej Slatine sa 13.februára odohralo ďalšie kolo slovenského pohára. Vo dvojiciach sa nedarilo našej dvojici Vlado Zatko & Juraj Vindiš, keď podľahli vo finále Pršovskej dvojici Štefaňák & Minarčík. Ale mini pohár za pekné druhé miesto si vezú domov. Na treťom mieste Nitra(Oprala Bédy) a Dixi(Zmelík Dudáš).

Finále jednotlivcov opäť Podhoransko Prešovské. Najlepší hráči aktuálneho rebríčka si to rozdali na 5 legov. V dramatickom finále, keď za stavu 4:4 rozhodoval o tom kto začne rozhod na stred, bol nakoniec šťastnejší Milan. Ale víťazstvo si zobral Vlado. Juro Vindiš skončil na 9. Mieste.

                                                                                                                -f-

08.02.2016

Favorit na hornej Nitre nezaváhal.

Oku štatistiky sledujúceho diváka isto neuniklo, že 4 resp. 5 kôl do konca ešte nie je nič rozhodnuté. Boj o víťaza západu ešte stále otvorený a ešte zamotanejšie to vyzerá v boji o postup na finálový turnaj. Premiešalo sa čelo tabuľky, Púchov prišiel o prvenstvo, prepadol sa až na tretie miesto, Podhorany skočili o priečku na druhé a dixáci sú do 6. marca na čele tabuľky – toho 6-ho hrajú u nás.

DC Podhorany vycestoval na dvojzápas na hornú Nitru v zostave Vlado, Juraj, Laci a Fandy. V Novákoch nás vítali v nových priestoroch KNV Jakubis P., Ďuriš D., Ďurica L., Íbl R., Kripner S., Fábry L., a kapitán Ludo Hurtiš.  Priestor na hru, terče, sedenie .. všetko fasa, len to zafajčené prostredie vadilo. Nepamätám, že by sme pred ligovým zápasom všetci stáli a vypočuli si slovenskú hymnu. O toto sa postaral .. no kto iný ako Laco Ďurica. Nevídané no pekné. Dokonca nám Ďurica sľúbil, že do budúceho roku vymení erb „kežmarských“ Podhorian, za ten náš, za Podhorany „nitranské“. Nováky skúsili pred zápasom tajnú taktickú poradu, hold nepomohla, v každej štvrtine sme stratili len bod, vyhrali sme 12:4 a pečené kurča k tomu. Vlado vyhral všetko, Fandy s Jurajom vyhrali zhodne po tri a Laco dva zápasy. Za zmienku snáď stojí Lacov cricket, keď „roz-hellbellsoval“ triple tak, že by sa to aj ACDC páčilo.

Presúvame sa do Prievidze, neviem načo je Vindišovi v aute rádio , keď ho aj tak nepustí k reči(nie že ho nezapne, ono zapnuté je, ale ...) a domáci v komplet zostave s kapitánom Cowley-m dokázali držať krok len s fandym, Filip Škrteľ zhorel na dabloch a my opakujeme každú štvrtinu tak ako v Novákoch – každá 3:1 v náš prospech. Perie pustil iba Fandy .. a to všetko – kurva!, zbytok tímu všetko vyhral. Výsledok 12:4. A ako v Novákoch, opäť jeden nádherný cricket, tentoraz v podaní Jura Vindiša. Snáď neboli tri šípky, keď nehodil aspoň jeden tripl. Gešovi sa isto tento cricket nepáčil. A na Valda Zatka môžeme kľudne vypísať „prize money“, tie prachy si nik asi nevezme – Vlado hrá nádherne. Vlado je isto rád, že sa nám nadosmrti upísal, inak by narážal na súperov, s ktorými by aj prehrával.

                                                                                                                                                                                                                                                        -f-

25.01.2015

DC Podhorany po víkende 5:1

V sobotu sttely v Preseľanoch a v nedeľu žilinsko - púchovský výjazd. Dva dni po sebe do noci je už pre nás starších trošku veľa a šípky hrať skoro „na silu“ nemôže ani chutiť. A k tomu takou hmlou v noci domov, že sa dala krájať – málem sme minuli odbočku z dialnice.             Začnem trošku s horkou príchuťou nedeľného debaklu v Žiline. Domácich vo full zostave v nových, celkom príjemných priestoroch Kolkárne kaučoval Laco Bužek. A kaučoval veru dobre. My v zostave Laco Dianovský, Juraj Vindiš, Andrej Benďák a Juraj fandy Lisy prichádzame elegantne 10 min. pred začiatkom. Veľká chyba. Nestihli sme sa ani zohriať a po troch štvrtinách 11:1 pre Žilinu. Body, že to nevyzeralo až tak kruto sme si uhrali s domácou lavičkou, keď domáci do ostatnej štvrtiny kompletne vystriedali základnú zostavu. Konečný stav 11:5 pre domácich. Body za našich: Juraj dve výhry a my ostatní po jednej. V tomto zápase sa ukázali dve veci – sme steelový hráči a zvykať si na elektronický terč nejaký čas trvá a že keď nie sme v najsilnejšej zostave, tak tlak na hráčov, ktorí majú bodovať je oveľa vačší. Teda okrem tretej „veci“ – že sme kvôli mne vyrazili neskoro.

Inak, stáva sa dobrým zvykom, že domáce mužstvo zvykne nachystať pre hosťujúcich podľa svojich možností niečo pod zub. A tak tomu bolo aj v Žiline – sadali sme si k plnému stolu. 

Presúvame sa k doteraz neporazenému Púchovu, analyzujeme prehru, spomíname tie dobré zvyky o jedle, že dixákom bude treba pripraviť niečo špeciálne – pri našom výjazde do blavy sa oto vo svojej hospúdke vytiahol vinikoš pečeným mäsom. No a takto mlsní si po príchode objednávame rovno pizzu.  Domáci v zostave Jaro Mrenica, Patrik Pápež, Fero Vranka, Kiro a od barového pultu to „istil“ Marcel, nažhavení  po víťazstve nad Moravcami nepripúšťali možnosť prehry. Aj to zo začiatku vyzeralo, že nás vyškolia, veď sme prehrávali 1:5, ale „kvalita Podhorian a mentálna sila družstva ... potom sme sa zomkli“(neprehnal som to? – aj fucisti to takto zvyknúJ). Pravdou ale je, že na boľavú ruku fandyho začalo konečne fungovať analgetikum vo forme fernetu, na Andrejove studené ruky tiež to isté podporné liečivo, Laco s Jurajom sa už ako tak zoznámili s elektronikou a ... proste parádička. Laco vyhral všetky mače, Juraj s Fandym po dva a Andrej jeden, teda konečný výsledok 9:7 pre nás.

Deň predtým, v sobotu, sa konalo druhé kvalifikačné kolo na MSR družstiev steelových. Toto bolo o niečom inom. Vlado Zatko(ešte dohráva/ľavou rukou sa spisuje a pravou zatvára – seklo ho medzi lopatkami/ za nás posledné zápasy pred prestupom do KNV Nováky), Rucska József, Laci Dianovský, Jurajovci Vindiš a Lisy a Andrej Benďák ukazovali kto je majster a v štyroch zápasoch v skupine sme nepripustili prekvapenie, ba čo viac – všetky zápasy sme mali nakročené tak, že pri našom 9bode mávali súperi max 2b. Jeden, ten víťazný, už potom vždy aj voda doniesla. Za zmienku isto stojí, že Rucska si hodil prvú „vsunutú“ devinu v živote. To je taká, že len tak si hádžem a zrazu bingo, spozorniem ale len veľmo mierne, v zápätí na to bingo druhé – už som pozorný až moc a chce to ešte T20 T19 a D12 – no a keď to tam padne, tak mám „vsunutú“ devinu. Nie že by to bolo na zbláznenie, ale koľkí z nás to majú? Skupinu sme vyhrali, postúpili sme na MSR a hurá pokúsiť sa obhájiť titul na finálovom turnaji.

Prednosť ale pred štatistikami z našich zápasov dám práve k systému finálového turnaja steelových družstiev. Dúfam, že nikoho neprekvapím, keď začnem výčitkou k organizátorovi steelov družstiev. Bolo avizované stretnutie kapitánov po, myslím že odohratých dvoch či jednom zápase. Nestalo sa! Namiesto toho boli rozdané hlasovacie lístky, kde sa kapitáni mohli vyjadriť k samotnému systému finálového turnaja. Vyčítam len to, že sa nekonala oná schôdza. Keďže sú to prvé MSR steelov družstiev takýmto systémom, nik nemôže vedieť vopred, že či zadal hlasovacie lístky v takom znení, aby to bolo všetko v poriadku. A ani sa tak nestalo, podľa mňa to v poriadku nebolo – minimálne nebolo konkretizované, na koľko legov sa má v jednotlivých variantoch(za ktoré sme hlasovali) hrať – čo je asi dosť podstatné. Ale znova opakujem, kto môže myslieť na všetko možné nemožné, správne nesprávne. Toto nikomu nevyčítam. A práve preto, či som sa opýtal dosť zrozumiteľne(tými hlasovacími lístkami), malo prebehnúť stretko kapitánov. A prebehnúť malo - bo ja som sa až po hlasovaní dozvedel pár faktov, ktoré ma samého nenapadli. A prebehnúť malo – preto, že ak už organizátor dáva možnosť na výber, robí to preto, aby sme si tímy samotné vybrali čo najlepší systém. No ale keď taký sám nenavrhne, ako si vybrať. Varianty boli jednostranný  KO pavúk, Skupiny a KO pavúk s dohrávaním o umiestnenie, opakujem nespomínal sa počet legov pri jednotlivých variantoch. No a teraz bohatší o poznatky a názory súperov sám pre seba analyzujem: Hrať jednostranný KO pavúk? U organizátora sa ani nezohrejú a po dvoch troch hodinách je polovička v prdeli. Rovná sa strata a na budúci rok nebude toho, kto takýto systém zorganizuje. Hrať na finálovom turnaji skupiny? Inak pôvodne so hlasoval za toto. Načo sme potom bojovali v základných skupinách o lepšie umiestnenie? – aby sme si zasa zahrali len skupiny, ale s dvomi novými družstvami. A hrať počas steelovovej cesty družstiev prakticky s každým tímom, to sme rovno mohla hrať tabuľku. A na koľko legov? Na dva? Pre finalistov to znamená šesť zápasov za jeden deň – rovno hovorím „sazka športka“ a výkony podpriemerné. Hrať na jeden leg? Konečne sme sa dostali z jedného, dosť hazardného systému jedného legu a máme ho tu mať znova? Odznel aj názor, že hrať celý finálový turnaj na jednom pódiu jednostranný KO pavúk. Ostatní by sa len dívali. Myslím že nápad fajn, ale hudba budúcnosti a s týmto moc na teraz nesúhlasím. Nemôžem nikoho nútiť dívať sa. Ani ja by som sa nie. Možno sa pozabudlo, že postúpili prakticky všetky družstvá, ktoré sa do ligy prihlásili. To znamená, že isto bude aj dosť 11 a 12 kôl končiacich sa na D1. Toto ma baviť nebude.  

Vlado Rajnoha, že mal sa hrať obojstranný pavúk. A toto čo je za  hovadinu?! Načo my sem drbete systém z elektroniky? Vravím si pôvodne. Ale .. mužstvo, ktoré zle zahralo skupinovú fázu si nezaslúži hrať ďalšiu možnosť v skupinách. Nech teda hrá s tým najsilnejším. A naopak, mužstvo, ktoré dobre zahralo skupinu, nech ťaží už z výhody, ktorú si vybojovalo a malo by naraziť na najslabšieho z veľkou šancou na postup. Ďalej .. mužstvo, ktoré prehrá svoj zápas má šancu na reparát a naráža už na o čosi slabšieho súpera, ak mu teda „nesadol“ ten silný. No nebudem tu rozoberať dopodrobna systém obojstranného pavúka, všetci ho poznáme. Keby som mal znova hlasovať a bola by aj táto varianta, volil by som túto. Zahrá si každý minimálne dva zápasy, turnaj sa natiahne primerane aj pre kasu organizátora, tiež by to na dva legy netrvalo do nekonečna a vyriešilo by sa rovno poradie všetkých mužstiev. Neviem síce aký systém sme si zvolili, ale ak sa ešte turnaj neodohral, apelujem na organizátora, aby zvážil, či niečo nezmeniť – stretol som sa s dosť nespokojnými názormi. Prípadne sa kapitáni vyjadrite, či je všetko v poho, či navrhnite a hlavne zdôvodnite systém, ktorý navrhujete.

                                                                                                                                 -f-

14.12.2015

Koniec série DC Podhorian

DC Toi Toi Dixi bol posledný tím, ktorý s nami vyhral minulý rok, potom sme ťahali nádhernú „šňúru“ 23 zápasov a teraz práve oni boli tí, ktorí nám túto sériu pretrhli. V zostave posilnení o Máru Polacha mali šťastie ... čo už :-). Šťastie v tom, že sme nemohli nastúpiť v TOP zložení(Rucska musel na predvianočné vystúpenie dcéry). A možno ani nie v tom – veď že Andrej Benďák bude brať body u dixákov, snáď nik ani nečakal, ale že Juro Vindiš „pustí“ všetky 4 mačče, tak to je ... myslím, že nováčikovskú daň zaplatil až teraz – a to si dovolím povedať po tom, čo nám už bral víťazné zápasy na finálových turnajoch počas zisku titulov. Vlado Zatko ako čerstvý majster Slovenska v jednotlivcoch steelov, ukázal, že aj v softoch patrí medzi elitu a nekompromisne – všetko vyhral, Laco Dianovský tiež paráda – len jedno zaváhanie. Ale sedem bodov nestačí ani na predĺženie. Teda konečný stav 7:9. Neva, každá séria sa raz skončí. Dnes Dixi v zostave Oto Zmelík, Milan Dudáš, Mára Polach, Miloš Bédy, Drobec a Nagyová vyhrali zaslúžene – boli vyrovnanejším družstvom. Štatistiky DC Podhorany: Vlado Zatko 4 zápasy/4 výhry; Laco Dianovský 4/3; Juraj Vindiš 4/0; Andrej Benďák 4/0.

A včul prestávka až do januára. Tým, ktorí si to vedia užiť prajem pohodové sviatky.

-f-

07.12.2015

MSR steelov jednotlivcov a dvojíc 2015.

Vlada Zatka to tento rok už ani nemôže baviť, či ... :-) Či hrá družstvá, či jednotlivcov, furt je majster. Hlavne pre seba, ale aj pre náš malý klub získava po ročnej odmlke za účasti 114 hráčov vo Zvolenskej Slatine opäť titul majstra republiky a ak sú moje počty správne, dostáva sa na čelo rebríčka. Finále Vlado zvládol s aktuálnym víťazom Czech Open vo dvojiciach Peťom Martinom. Neboli ďaleko, spolu s Jurom Vindišom, aby brali prvé miesto aj vo dvojiciach, ale ani 3:0 priebežne im nestačilo, aby sa dostali do finále cez Ota Zmelíka a Milana Dudáša. Teda napriek sklamaniu pekné tretie miesto pre dvojicu hráčov DC Podhorany. Laco Laco ... kde v péčku v Maďarsku si sa je ..., mohli sme im sekundovať. Ale nie starký, Jurovi Lisymu sa podarilo síce zohnať skvelú dvojičku, ale sám Braňo aj tak veľa nezmôže(obaja musia hrať), tak sme s Braňom Filípkom skončili hneď v druhom kole na neskorších finalistoch Otom a Milanom. V jednotlivcoch sa nejakou náhodou Fandymu podarilo skončiť na deviatom mieste a Juraj Vindiš skončil 17-ty. Hodnotenie? – pekne chalani.

V babách po upravenom programe, aby stihla gala večer vyhlásenia top 10 v neolympijských športoch brala titul jednoznačne Maťa Súlovská.

K organizácii: Vždy sa začína neskôr oproti pôvodnému termínu. Vždy. Niektorí hráči opäť nehrali zápas v jednotlivcoch ani o 17-tej. Že by kopa ľudí meškala sa povedať nedá, ale ani nie možné aby drobec stihol zapísať jednotlivcov, dvojice, baby, juniorov aj pre tých, ktorí sa na čas dostavia. Potom to celé rozlosovať, vyhlásiť ... Proste nemožné aby to zvládol jeden človek. Síce mal potom pomocníkov, ktorí boli dobrou voľbou, ale aj tak to nestačilo. Treba počítať aj s turistami a začínajúcimi, čo je pochopiteľné – je to predsa Open. Ja osobne som rád každému hráčovi, ktorí príde hrať steely, ale je tu daň v predlhých legoch a tým sa čas naťahuje. A aj ja a mne podobní, čo sa dostavujeme k terču až na druhú či tretiu výzvu nepridáme moc k urýchleniu turnaja. Asi by som nemohol ani slovkom, keby ma skrečli. Nebol som cez cestu v šenku, bol som v budove, len o poschodie nižšie, kde sa tiež hrali šípky. Chýbal mi reprák aj dolu(čo už býva celkom bežné), aby som vedel že hrám. Ale zas raz za čas, keď už nás nebolo veľa som sa tiež mohol mrknúť hore, že kedy asi hrám ďalší zápas. Myslím, že sme prišli o dosť hráčov za minuloročný kiks. Keď si ich isto zopár povedalo, že načo pôjdem do Slatiny – bude to zas nekonečný turnaj. A majú aj pravdu. Chce to najprv pripraviť podmienky, potom môžem očakávať účasť. Asi by to chcelo väčší priestor, viac terčov, alebo systém kde keď vo štvrtok viem, že v sobotu pôjdem hrať, tak sa prihlásim, prípadne aj zaplatím. Alebo len prihlásim a rozlosujú sa terče a časy a v deň turnaja len zaplatím, ale už viem kedy a kde hrám. Tak ako sa to organizuje v okolitých krajinách. Inak orgánizácia na dané podmienky celkom v poho, dokonca sa zavetrali aj stojany, čo bol vlani celkom problém, keď sa terče dosť kývali. A aj výsledky na fb už v deň turnaja. Nevídané. Pomaly, pomaly sa to lepší.

-f-

30.11.2015

21

Áno, 21-vá výhra v rade. V nedeľu 29.novembra sme odohrali extraligový zápas na domácej pôde v Rival-Pub s Kondormi s Prievidze, ktorí prišli v dosť obnovenej zostave na čele s Gešom, sekundovali Karol Krkoška, Ivan Kiaba, Bogdan Pavol, Trnka Laco a Chymo Rudo.Začali sme hneď po príchode Laca Dianovského - ešteže chodí hodinu pred zápasmi - zabudol, že hráme o hoďku skôr oproti pôvodným časom. Nič to nezanechalo na jeho genialite a bez problémov s štandardne kvalitne hrajúcim Valdom Zatkom naštartovali prvú štvrtinu. Pridal sa aj Fandy, zaváhal len Juraj Vindiš - ku cti mu ale slúži, že deň pred zápasom zabil pre nás 250 kg prasa, tak sme mali aspoň malú(nevadí, veď sezóna je ešte dlhá) koštovku. To je prístup! - Hujer sa má čo učiť. Druhá štvrtina bez zaváhania. V tretej prehral len Fandy a v štvrtej len Laco. Čistý štít si udržal len Vlado Zatko, ale pre nás aj tak dobre – konečný stav 13:3 a stále prvé miesto západnej kvalifikácie. Štatistiky našich: Vlado Zatko 4zápasy/4výhry; Laco Dianovský 4/3; Juraj Vindiš 4/3; Juraj Lisy 4/3.

25.11.2015

Czech open 2015, trochu mudrovania a steelový región.

Naši absolvovali Czech open a ... no nechcem zahrešiť. Každý vlastne išiel do Prahy po svojej, Juraj Vindiš a Rucskovci už do piatku, Vlado Zatko s Fandym len na otočku na hlavný turnaj, tak sme sa postretávali iba v Pyramide. Najďalej v hlavnom turnaji 501 DO za účasti 652 hráčov došiel Rucska, keď skončil vo štvrtom kole, konečné 128 miesto. Jurovci, Vindiš s Lisym stopka v treťom kole, keď prvé hrali s „BYE-om“ a najsmolnejšie dopadol Vlado Zatko, keď v dramatickom a celkom peknom zápase podľahol anglánovi 3:4 už v druhom kole. V babskom turnaji 501DO(140 hráčok) Veronika skončila na 16 mieste po prehre vo finále skupiny s nasadenou trojkou, keď najbolestivejšie bolo pre ňu prvé kolo, v ktorom narazila na svoju kamarátku Maťu Súlovskú. Dvojice hrané v nedeľu ešte ako tak mohli napraviť dojem z Prahy, keď ich skúsili Jurraj V. s F.Švihoríkom, ale v druhom kole narazili na hviezdnu dvojicu Scott Waites, Thompson a dovi dopo. Že sa to dá hrať aj s takýmito hráčmi, ukázala Československá dvojica Mišo Ondo s Petrom Martinom, keď to dotiahli spoločne až do finále a tam túto dvojicu zdolali 5:2 a urobili nádherný výsledok. A pre nás ostatných zostáva ... Neviem, či nedoplácame na tlak, ktorý na seba vyvíjame tým, že ideme 400 kilákov a chvíľku na to hráme prvý zápas, ktorý môže byť aj posledný. Chce to ísť minimálne aj na warmapku. Aspoň pre tých lepších hráčov. Takto by sa možno tlak ako tak rozdelil na viac možností postúpiť. Isto, hlavný turnaj je predsa len priorita, ale ... Bol by som rád, keby to Vlado o rok skúsil. Načo sú nám potom úpravy v štvrtých a piatych kolách, keď to nezavrieme ďalšie dve kolá?! Veľký tlak a neistota. A z čoho čerpať istotu? Z 10 hodín tréningu týždenne?! To môže pomôcť akurát tak šípkarskemu greenhornovi. Paradoxne ale začínajúci šípkari niekedy dokážu stráviť obrovské kvantum hodín pri terči. On sa dokáže lepšiť deň po dni, veď ide od nuly. Drbnem to niekde tým smerom a ono sa to voljako do toho dabla či tripla zrúti. Takže „na istotu pri dabli“ to chce denne veľa kilometrov pri terči a hodne veľa týždňov a mesiacov. Dávno vravím „som len tak dobrý, akou najhoršou šípkou dokážem zavrieť“. Rozmením na drobné: vo štvorlegovom zápase zavriem 14, 15, 17 šípkou. Celkom pekné, súper má v tom čase zakaždým cez sto na tacháči. Vyhrávam 3:0. Potom v ďalších legoch ledva zleziem na úpravu v šiestom kole, ale zatváram dve kolá. Medzitým súper elegatne kradne všetky štyri legy 21-šíkou a „dovi dopo“! Načo mi boli dve piate a jedno šieste kolo?! Takže chce to veľa veľa tréningu, aby som si mohol veriť a naučiť sa zvládať tlak v čo najčastejšej konfrontácii s lepšími, ako som ja. Takých ešte na Slovensku je bárskoľko. Ale sú aj hráči, dobrí hráči, ktorí na Slovensku už neporastú. Viem, že som neobjavil ameriku, len ma serie, že čakám výsledky za nič, resp. za málo odovzdaného. Chcem si sľúbiť, že už nebudem kňučať, že nie je čas na tréning. Lebo kurva je! Je to otázka priorít. U väčšiny z tých, ktorí kňučia rovnako ako ja. No a keď sú naše priority práca, rodina(čo je pri väčšine pochopiteľné), ale aj pes, net, telka, iné hobby ... tak predsa nemôžem očakávať dobré šípky. Veľmi by som chcel raz zahrať celý turnaj s dobrým pocitom a istotou a prehrať trebárs v semi, ale s tým, že piate a šieste kolá nestačili, dobrý pocit nestačil, istota nestačila, lebo súper bol proste lepší.

Ešte k organizácii. Czech Open 2014 – 5 či šesť hráčov pri rozhadzovaní, polhodinové čakanie na malé pivo, keď som si chcel pozrieť zápas, musel som povedať desaťkrát sory kým som sa predral k terču. Czech Open 2015? – miesto toho, že „keď sa Vám to nepáči, robte to Vy“, alebo „choďte sa pozrieť na turnaje mimo Čiech“, tak miesto kecov pridali sálu, oddelili baby, pridali výčapný pult a div sa svete ... proste aspoň pre mňa bezprloblémový priebeh, plus výsledky kompletné už v nedeľu. A čo sa mne obzvlášť páčilo – hráč sa nedostavil desať minút po začiatku k terču. Dostal výzvu, že má ešte dve minúty. Poslal kamoša, že chce ešte dve minuty. Bol skrečovaný. Že kto kedy hrá, visí na nete od štvrtku. Ešte zo pár takýchto „dvanásťminutkárov“ a 500 ľudí bude čakať pre nabúraný harmonogram.

O regióne steelov v Nitre 10 dní do zadu viem napísať len toľko, že vyhral Vlado Zatko(druhý finalista Miloš Bédy) a Juraj Vindiš skončil piaty. Škoda, že Drobec po vyše týždni nie schopný aspoň toho, čo Milan Štefaňák deň po turnaji – zavesiť komplet výsledky z ich regiónu. Ale vraj sa na tom pracuje, aby bol systém prepracovaný tak, aby automaticky prepočítaval tabuľky. Snáď sa dočkáme.

9.11.2015

Podhorany zavŕšili  20-ku výhier v rade.

V nedeľu 8. Novembra začala Extraliga západ softových družstiev - zároveň kvalifikácia na MSR. Podhorany majú ako majster postup istý, ale pokračovať v sérii výhier veľmo chutí, tak sme to skúsili predĺžiť a podarilo sa. A to dva krát. Condori z Prievidze zápas preložili, tak sme to predohrali z Moravcami.
Nováky KNV síce avizovali deň vopred, že na súpisku dopísali Haraga, ale aj tak prišli bez neho a to v zostave Peťo Jakubis, Dušan Ďuriš, Laco Ďurica, Roman Ibl a Robo Bielik. Po prehre v Zlatých Moravciach boli isto vyhecovaný, že aspoň nás dajú, ale my v zostave štandardne kvalitne hrajúci Vlado Zatko, navrátilec Laco Dianovský,z oslavy odbehnúci Juraj Vindiš  a lavička Andrej Benďák s Fandym sme to Novákom nepustili.I keď po úvode 4:0 a po druhej štvrtine 6:2 v náš prospech sa ešte Nováky do nás poriadne zahrýzli(ukázalo sa, že sme skoro prestriedali a nerozhádzaní Juro Vindiš daroval súperovi dva body – ale je mu odpustené,bo doniesol zákusky a domácu ... aj pani,aj jablkovicu).Ale na šťastie máme v tíme Vlada Zatka, ktorý nedopustil predĺženie,MC-mu dal 2:0 a získal 9-ty víťazný.Štatistiky:Vlado Zatko 4 zápasy/4 výhry; Laco Dianovský 4/3, Andrej Benďák 4/1; Juraj Lisy 2/1; Juraj Vindiš 2/0.DC Podhorany – DC KNV Nováky 9:7.Ešte sme ani nedohrali a Moravce v zostave Vlado Rajnoha, Miro Klopan, Luboš Slosjar a Adam Jakušík nás už netrpezlivo očakávali.8:0 po dvoch štvrtinách im ale nedovolovalo ani len pomýšľať, že z Podhorian si odnesú nejaké body.Konečný stav 12:4.Vlado Zatko 2 zápasy/2 výhry,Laco Dianovský 4/4,Juraj Vindiš 4/3, Juraj Lisy 4/3,Andrej Benďák 2/0.Čo dodať?Hostí sme si uctili,ako je u nás už zvykom chlebom a soľou.,Ivetka opäť pre nás napiekla fajnnosti, vyhrali sme oba zápasy a pekná nedeľa za nami.
To si ale nemôžu povedať po nedeli všetky tímy. Dixáci na Považí začali veľmo kostrbato. No keď Púchov s nimi vyhrá, Žilina prehrá až po predĺžení .. či zahralo Dixi slabšie, alebo na nich Považie riadne zatlačilo ... som veľmi zvedavý, ako bude prebiehať boj o postup v najbližších kolách.
                                                                                                               -f-

26.10.2015

Kvalifikácia MSR 2016

V Podhoranskom kulturáku 24.októbra v sobotu sa udiala prvá časť kvalifikácie MSR steelov pre rok 2016. Vedeli sme, že nás čaká náročný víkend od piatka do nedele – v piatok nachystať stojany a terče, urobiť nákup, predpripraviť „váru“ na sobotu, v sobotu sa postarať o 10 tímov plus ešte aj hrať, v nedeľu to všetko upratať. A aj sme si to teda užili. Našťastie pomohli Kačena, Maťko a malý Dominko. Obrovsky nám pomohol hlavne Dodo. S Andrejom končili v kuchyni po piatku vlastne až v sobotu o 02 hod. Myslím, že to stálo za to – Andrejove „vepřo knedlo“ bolo vynikajúce. Nie každý si ale dokázal vybrať z ponuky dvoch jedál ... no ale to je pochopiteľné. „Tí, čo chcete iba o šípkach čítať, toto preskočte“. Sklamaný som bol ale z toho, že pri upratovaní som nachádzal po sále fľašky alkoholu. Nemal by som nič proti tomu, keby sa niekto chcel pochváliť butilkou domoviny či vína z domácej výroby. Dokonca ani keď má niekto výnimočné chute na alkohol, ktorý bežne na takýchto akciách nebýva(ale zas je možné dať avízo vopred). A isto nie ani proti fľaštičke z domu „na rozbeh“. Ale ak mi tam celý deň niekto popíja vlastný alkohol, tak to mi už vadí. Prečo si ho doniesli? No preto, že je to predsa len lacnejšie, ako ho kupovať po poldecákoch na akcii. A prečo mi organizujeme takúto akciu? „No asi preto, že sa celú jeseň ako dedinčan nudím s vyloženými nohami na stole a mojím sponzorom je Onasis“. Nie nie. No preto, že ma šípky bavia a z času na čas sú mojou prioritou a odkladám iné, dôležitejšie veci. No a aj preto, že na chod klubu na celú sezónu potrebujeme evri. Nebudem nikdy nikomu zakazovať, aby to nerobil – myslím tú VDP-ku(vlastný alkohol). Mohol by som. Že prečo, veď nie sme šenk? No preto, že platíme za prenájom sály a vybavenia ... preto, že platíme za elektrinu a plyn ... preto, že tiež musím natankovať dodávku doviezť a odviezť stojany, urobiť nákup ... Teda zakazovať to nebudem, nechám to naďalej na Vás, možno si začnete vážiť do takej miery organizátorov, že im aj prispejete takouto formou. Tí čo voľakedy organizovali turnaj, vedia o čom hovorím. Tí čo takto konajú, si možno budú hľadať výhovorky. Alebo to môžeme urobiť inak. Dajme si licencie po 20, 50 alebo aj sto evri. To bude úplná paráda – budú prachy na prenájom sál na úrovni, jedlá v reštike hotela od výmyslu sveta ... Alebo aj „organizuje sa turnaj tam a tam – piť a jesť si doneste“. Nejdem sa z toho celého posrať, ale je to naša stránka, tak si napíšem tak do srdca. Ak máte niečo proti organizácii – nech sa páči. Ak to bude konštruktívna kritika a nároky budú v rámci možností. No ale späť k šíkam.

Naša skupina sa zdala ťažká. Ešte k tomu bez Laca Dianovského. Možno aj bola ťažká a aj naďalej zostáva náročnou, ale angažovanie Veroniky Ihász bolo ako z ríše snov. Tá baba v našej mužskej lige prehrala z 18 zápasov iba dva. Pridali sa peknými šípkami aj Juraj Vindiš, Vlado Zatko a József Rucska a ... proste v každom zápase sme začali na 4:0, alebo 4:1, po polke resp. po dvojiciach vo všetkých zápasoch sme najhorší výsledok zaznamenali 8:2 a to z Bukovinkou Zvolen. V týchto fázach zápasov sa dostala na rad aj „kuchyňa“ a Andrej s Fandym ani nezahrali najhoršie. No ale to sa už ľahšie hrá, keď je viac menej rozhodnuté. DC Podhorany od ostatných MSR steelov ťahajú sériu 18 výhier. Zdá sa spestrenie o dvojice aj keď len na legovú 701-ku bolo ľúbivé. A ani to nijak extra nepredĺžilo zápas. Veď začali sme o 11:00 hod a posledný zápas sa dohrával o 21-ej. Väčšina už mala dávno dohraté. A to sa ani nechvátalo, pri dodržaní disciplíny sa turnaj o štyroch zápasoch na mužstvo mohol dohrať do 8-ich hodín. Drobec to dobre zvládol organizačne a ďakujem aj chalanom z Remix a Toi Toi Dixi za pomoc pri rozoberaní stojanov – na neďeľu mi ušetrili kopec roboty.

Škoda že sa nepridali  východniari. Myslím vo svojom regióne. Takto sa mi zdá liga ochudobnená o skvelých hráčov. Veď ide len o dve kolá navyše a vidina majstrov Slovenska je predsa lákavá, či nie? Ale pri tom nabitom programe sú možno aj dve kolá navyše až príliš. Chápem. Snáď o rok.
Na druhej strane ma prekvapilo a potešilo zopár mužstiev, ktoré isto nepomýšľajú na titul, ale prídu si zahrať, lebo šípky bavia, klub je klub a steely sú steely. Niektoré tímy zaplatili nováčikovskú daň, niektoré zaváhali, niektoré neprekročili svoj tieň. Ale ešte je na rade kolo druhé a až tam sa rozhodne o postupujúcich. Skupinu „A“ zatiaľ vedú Podhorany a na druhom mieste sú s jednou prehrou je DC Bukovinka Zvolen. Skupinu „B“ Dixáci(ochudobnení o Drcu a Bédyho, ale pribudli Kočík so Štefaňákom – no kto by nemenil?), druhá je Nitra. Ostatné výsledky verím čoskoro zavesí drobec na http://www.steeldarts.wbl.sk/, alebo aj Tono už písal na http://dctoitoi.wz.sk/web/ a Vlado Rajnoha isto niečo pridá na http://zm-darts.sk/.

Šatistiky našich:

DC Podhorany vs Bukovinka Zvolen 15:3; József Rucska 4 zápasy/4 výhry + 4 bingá; Vlado Zatko 2/2 – títo dvaja hrali aj dvojice – vyhrali. Veronika Ihász 4/3 + zatvorenie 112; Andrej Benďák 2/0 – títo dvaja hrali dvojice – vyhrali. Juraj Vindiš 2/2. Juraj Lisy 2/2

Borka team Nové Zámky vs DC Podhorany 1:17; József Rucska 4 zápasy/3 výhry; Vlado Zatko 2/2 – títo dvaja hrali aj dvojice – vyhrali. Veronika Ihász 4/4; Andrej Benďák 2/2 – títo dvaja hrali dvojice – vyhrali. Juraj Vindiš 2/2. Juraj Lisy 2/2

DC Podhorany vs Remix 15:3; József Rucska 4 zápasy/4 výhry, 1bingo a zatvorenie 170; Vlado Zatko 2/2 – títo dvaja hrali aj dvojice – prehrali. Veronika Ihász 2/2; Juraj Vindiš 4/3 + 1 bingo – títo dvaja hrali spolu dvojice – vyhrali. Andrej Benďák 2/1. Juraj Lisy 2/2.

DC Dubnica nad Váhom vs DC Podhorany 4:14; József Rucska 3 zápasy/2výhry; Veronika Ihász 4/3 + 1 bingo – títo dvaja hrali aj dvojice – vyhrali. Juraj Vindiš 4/4; Juraj Lisy 4/3 – títo dvaja hrali aj dvojice – vyhrali; Andrej Benďák 1/0.